15.6.2009 | Autor: Filip Drábek | sekce: živě
Bratislavský Wilsonic musel pred jeho deviatym ročníkom čeliť hneď niekoľkým problémom: prišiel o hlavného sponzora, musel sa sťahovať z osvedčeného nábrežia Dunaja do len niekoľko sto metrov vzdialenej Incheby a celý svoj line-up zverejnil len niečo viac ako mesiac pred festivalom. Navyše ním neprekvapil, keďže najmä z hlavných mien sa niekoľko z nich na Wilsonicu už predstavilo. Lenže to druhý júnový víkend vadilo asi ozaj len málokomu.

Reflecting past
Festival vyrástol po organizačnej stránke. Jedno open-air a tri kryté pódia mali väčšiu kapacitu aj lepší zvuk, lepšie bolo aj pivo a stánky. Aj interpreti, ktorí tu už boli sa predstavili inak. Napríklad berlínska Jazzanova priniesla kompletný live band s americkým spevákom Paulom Randolphom a tradičnou posiliou - Clarou Hill a svojim konzervatoristickým pop-soulovým revivalom, ktorý asocioval Stevieho Wondera alebo Boney M a nad heslom Reflecting future na plachte na veľkom pódiu sa dalo akurát tak pousmiať. Napriek tomu Jazzanova zo všetkých interpretov prilákala na live stage najviac ľudí. Návštevnosť živých koncertov bol asi najsmutnejším faktom celého festivalu.

Koncerty pre zvedavcov
Kapely hrajúce od štvrtej popoludní do ôsmej večer totiž väčšinou vystúpili len pre hŕstku zvedavcov. Utrpeli tým napríklad očakávaní The Autumnist, ktorých prvý koncert po troch rokoch si zaslúžil určite temnejšiu atmosféru neskorších hodín alebo českí DVA hrajúci bez tradičných projekcií. Rovnako na tom boli aj austrálski post-rockeri The Dead Sea, ktorí boli niečo viac zasnení, zložitejší a sentimentálni ako ich kolegovia z Islandu For a Minor Reflection a tým pádom sa v poobednom programe stratili. Naopak, spomínaní Islanďania vypálili s gitarovým a priamočiarým post-rockom, ktorého hlasitosť chytila viacero ľudí. Povestný islandský chlad v horúcom počasí neprišiel. Aj keď na zimomriavky to dosť často bolo.

Iný pop
S veľkosťou publika naopak nemali prvý večer kanadskí Junior Boys a to aj napriek tomu, že sa počas ich koncertu strhla už niekoľka búrka. Dvojica doplnená o bubeníka zahrala príjemný pop, roztancovala ľudí, ktorí následne pokračovali do ranných hodín v stanoch. Nedá sa však povedať, že najviac ľudí ide úmerne s kvaltou. Oveľa sympatickejšie pred nimi zahrali londýnčania Akira, indie-popoví The Invisible, prípadne Trouble Over Tokyo, ktorý sám s gitarou a notebookom dokázal svojim prejavom očariť stovky ľudí. Bol typickou ukážkou čierneho koňa - hovorilo sa o ňom medzi ľuďmi počas celého zvyšku festivalu.

Po polnoci...
Dramaturgia tohtoročného Wilsonicu bola jasná - do jedenástej večer sa hralo live na open-air pódiu a po poslednom koncerte na ňom sa otvorili tri tanečné stany. Hoci z nich väčšinou bublal dubstep, našli sa aj svetlé výnimky. Rakúšan Dorian Concept kombinoval aktuálny trend - štýl wonky s hip-hopovými podmazmi i dubstepom a všetko si to sympaticky užíval. Asi najväčšie hviezdy festivalu - Apparat a Modeselektor v spoločnom projekte Moderat predviedli profesionálnu show spojenú s efektnými projekciami, no zároveň pôsobili trocha schizofrenicky. Časť ich setu, v ktorej bola viac cítiť Apparatova melanchólia patrila k svetlým momentom druhej noci, naopak jednoduchosť postupov dua Modeselektor nijako nevystúpila z radu DJ-ov hrajúcich po polnoci. Celkový dojem bol tým pádom rozporuplný.

Stredná Európa je tiež Európa
Svoj priestor dostali tradične i lokálni interpreti. Už od štvrtkového warmupu hralo na festivale množstvo maďarských kapiel, z ktorých sympaticky vytŕčali Žagar a predovšetkým dobrí vykrádači Lamb, Moloko a Massive Attack - Realistic Crew. Pozitívne je, že dokonca ani interpreti zo Slovenska sa v nočných hodinách nestratili a niktorí zneli minimálne európsky. Napríklad IsobutanePjoni, ktorý do predrobených beatov efektoval violenčelo a svoj vlastný hlas, čím sa pohyboval od pesničiek k hluku. A efektoval efektne.

Wilsonic tento rok obstál a potvrdil si meno najzaujímavejšieho slovenského festivalu. S krízou sa vyrovnal viac ako dôstojne a pravdupovediac, keby sa o jeho problémoch nevedelo, asi málokto by ich z dnes už trojdňovej akcie vycítil. Teraz zostáva len dúfať, že kvôli financiám z festivalovej mapy nezmizne tak, ako zmizol jeden jeho tohtoročný interpret. Rustie sa vraj niekde opil a nemohol sa mu dovolať ani vlastný manažér...

Wilsonic, Bratislava (SK) – Summer Incheba Club, 11. – 13. 6. 09