30.9.2008 | Autor: Filip Drábek | sekce: publicistika
 fotogalerie Bol obyčajný utorok v neobyčajnom meste. V úplne obyčajnom obchode s hudobnými nosičmi sa diali veľké a neobyčajné veci. Pred divákmi, ktorí sa dali spočítať na prstoch dvoch rúk (a približne rovnako veľa ľudí stálo na improvizovanom pódiu) odohrala deň pred vydaním svojho debutu neobyčajný koncert kapela The Mummers.

Niekoľko rokov predtým bola speváčka Raisa Khan-Panni priemerne úspešnou sólovou umelkyňou, vydala dva albumy, aby sa v roku 2001 vrátila k povolaniu čašníčky v reštaurácii v londýnskom Brixtone. O štyri roky neskôr objavila vo svojej poštovej schránke orchestrálny sprievod k jej vokálom a začala sa tak spolupráca medzi ňou a skladateľom Markom Horwoodom. Vzápätí vznikli The Mummers, pomenovaní podľa stredovekých skupín ľudí, ktorí zakrytí maskami chodili od dverí k dverám a piesňami a rýmovačkami obšťastňovali a zabávali obecenstvo..

O niečo podobné sa pokúšajú aj The Mummers, vzhľadom na zábavný podtón ich inak celkom vážnej produkcie. Tá akoby obsahom nadväzovala na slávnu It’s Oh So Quiet od Björk: žiadne hlboké a potemnelé nálady, len číra radosť zo života v up-beatovom tempe s veľkolepými muzikálovými aranžmánmi, krásnym hlasom a dvoma desiatkami muzikantov pohybujúcich sa niekde medzi jazzom, popom a hudbou z čarovne zafajčených barov. To všetko ponúka čarovne dirigujúca Raisa a jej ansámbel naživo i na ich albume Tale to Tell (Part One).

Londýn vzdeláva. The Mummers sú dôkazom, aké zázraky sa dajú náhodou objaviť vo veľkom meste na tak malom mieste. Paradoxne, pri počte úžasných interpretov z krajiny, kde ešte stále šéfuje kráľovná, je to len jeden kamienok na nábreží Temže. Napriek tomu neobyčajný. Neobyčajní The Mummers.

Foto: