10.10.2011 | Autor: Michaela Kučová | sekce: živě
Viedenský mestský festival Waves Vienna okrem rozsiahlej hudobnej ponuky pripravil aj dvojdňovú konferenciu. Tak, ako samotný festival ponúkal vystúpenia hudobníkov zo Západu i menších krajín Východnej Európy, tak sa aj konferencia snažila o spojenie Východnej a Západnej Európy. Prednášky sa venovali rôznym témam súčasného hudobného biznisu, no dôraz sa kládol predovšetkým na výmenu skúseností, know-how a kontaktov medzi dvoma pomyslenými pólmi EU. Okrem panelov o hudobných trhoch, grantoch, cenách, propagácii a manažovaní, konferencia ponúkala aj workshopy a showcasy.



Práve showcase však priniesli určité rozčarovanie. Po diskusiách venujúcich sa európskej hudobnej scéne akoby v zúčastnených novinároch, promotéroch a rôznych iných profesionáloch nezostalo dosť energie na koncert. V poloprázdnych hľadiskách sa vynárala otázka, nakoľko je ich záujem o hudbu malých európskych krajín naozaj úprimná. Očakávania zástupcu slovenskej elektronickej scény Stroon sa tak nenaplnili: „Skvelý klub, skvelý zvuk, skvelý priestor. Ľudí mizivo - 15 stageov bolo asi veľa aj na Viedeň. Hralo sa mi veľmi dobre a tiež si veľmi vážim, že si ma Waves vybrali, ale reakcia ľudí takmer žiadna, hrať pre nikoho ma už tak nenapĺňa...“ Podobné dojmy mala aj kapela The Uniques: „Potreba festivalu myslím vznikla z potreby priemyslu preraziť na východný trh. Každý by svoj album chcel predávať v Rusku a na Východ, kde je momentálne obrovská kúpna sila týchto "komodít" a showcase festivaly sú vlastne stretnutia predstaviteľov tohto priemyslu. Kapelu bez buzzu ale veľa týchto ľudí v hľadisku nenavštívi, takže hranie pre nás na takom mieste je takpovediac bežný koncert.“ Pozitívne dojmy z medzinárodnej spolupráce naopak mali banskobystrickí Plastic Swans: „Napriek tomu, že sme v rámci programu patrili medzi tie menej známe kapely, organizátori sa postarali na vysokej úrovni a festival sme si parádne užili. Hrali sme v zaujímavom klube Fluc Cafe, priestormi sa podobal na tie naše a potešila nás najmä príjemná odozva publika aj na pesničky, ktoré spievame po slovensky.“



Zástup hudobných kapacít na čele s Peterom Jennerom (ex-manažer napr. Pink Floyd) a Mirko Whitfieldom (SXSW festival) zdôrazňoval práve používanie materského jazyka v tvorbe, význam jedinečnosti jednotlivých krajín a lobbing na regionálnej úrovni. V mestách a regiónoch sa vraj skrýva budúcnosť hudby, stačí nadviazať spoluprácu a zavolať si na pomoc fondy EU. András Berta z maďarského Sziget festivalu bol živým príkladom ako má vyzerať takáto spolupráca s mestom. Každé mesto, každý festival má svoje jedinečné črty, ktoré pri šikovnom marketingu pritiahnu davy návštevníkov, v prípade Szigetu je to napríklad vstup do slávnych kúpeľov či múzeí Budapešte. Netreba však dlho pátrať v pamäti, aby sme si vybavili zlyhanie takejto podpory mesta, keď samospráva od organizátorov Szigetu zrazu žiadala nájomne prekračujúce rozpočet celého festivalu a ohrozilo tak jeho existenciu. Takisto je pre oblasť nezávislej hudobnej scény pomerne nerealistické žiadať o granty, ktoré majú v podmienkach stanovenú 50% účasť žiadateľa, čo pre mnohých znamená vystavenie sa hrozbe krachu. Jean-Marc Leclerc z European Music Office zdôraznil, že zmeny v legislatíve a v podporných programoch EU je nutné žiadať predovšetkým na národnej úrovni, vyvíjať tlak na vlastných ministrov, pretože práve tí majú možnosť ovplyvniť Európsku komisiu.



Mnohým krajinám v šírení a podpore ich hudby pomáhajú špeciálne organizácie zamerané na export hudby. Podobné inštitúcie v našich končinách chýbajú, interpreti sa musia spoliehať na šťastie a šikovných manažérov: „ Za to, že jsem na Waves hrála jako jedna ze dvou Čechů, může má schopná manažerka od IndiesScope, Hanka Vojtěchová,“ priznáva pesničkárka Jana Vébrová. „Ze strany pořadatele naprosto profesionální přístup, zacházení až opečovávání. Skvělé zázemí, vynikající zvuk, nikde se na nic nemuselo čekat, všichni ochotní, nadšení ... v tomto ohledu se mají čeští pořadatelé (ne všichni samozřejmě) ještě co učit. “



Nájsť a uvedomiť si cenu svojej jedinečnosti znie ako ultimátne americké klišé. A paradoxne, práve to je podľa Waves konferencie odpoveďou na úspech na európskom hudobnom trhu. Či už ide o samotné kapely, vydavateľstvá či akcie, kľúč je v špecializácii, ponuke niečoho výnimočného. Sziget láka zahraničných návštevníkov na budapeštiansku exotiku, SXSW sa nebojí využívať tie najhorúcejšie novinky ako Twitter či doplniť hudbu filmami, a napríklad taký Rock For People vsadil na dobrovoľníkov a ich nadšenie pre festival. Anna Hildur Hildibrandsdóttir z Iceland Music Export však pripomenula, o čo tu ide v prvom rade: hudba musí byť dobrá, kapele musíte veriť, inak žiadne showcasy, festivaly, promá a granty nepomôžu. Konferencia kládla viac otázok ako odpovedí, no už len existencia samotnej iniciatívy hovoriť o hudobnom trhu a jeho možnostiach, je pozitívnym znakom. Práve preto, že realita je často zložitejšia, než slová vyslovené v konferenčných miestnostiach, je dôležité sa raz za čas vrátiť k tomu, ako by veci mali fungovať a hovoriť o ideálnom stave hudby. Niekedy totiž aj slová môžu byť prvým krokom k zmene.

Konferencia Waves Vienna, Viedeň (AT), 29. 9. – 30. 9. 11