16.4.2008 | Autor: Filip Drábek

Azyl Music (43:17)
Maroš Hečko, spevák, textár, skladateľ a predovšetkým duchovný vodca celého projektu Home Made Mutant i samotného združenia Azyl tvrdí, že Home Made Mutant Made Home je posledným dielom trilógie o láske a spolunažívaní. Otázkou zostáva, či to nie je len spôsob ako popri novej nahrávke upozorniť aj na tie staršie. Nie je to však po prvýkrát, čo sa Hečko pohráva s podobnou myšlienkou - stalo sa tak už aj v prípade legendárnej štvorice Free Faces, ktorú tvoril spolu s Andrejom Šebanom, Oskarom Rózsom a Marcelom Buntajom. A práve všetci okrem Šebana sa podieľali aj na najnovšom albume, ktorý napriek všetkým tým rečiam o trilógii funguje skvelo aj bez jeho predchodcov.

Je to spôsobené predovšetkým tým, že Home Made Mutant Made Home je natoľko odlišný, že sa zďaleka nemusí opierať o prvé dve časti. Zvukovo sa totiž presunul z trocha melancholickej roviny predošlých platní do čerstvých popových vôd. Pop ako má byť. Pop pracujúci so skvelými hudobníkmi (vyššie spomínaných dopĺňa napríklad aj Martin Gašpar), svižnými rytmami bicích Marcela Buntaja, úžasným zvukom Fenderu Rhodes a uvoľnenými ženskými zbormi.

Po dvojke Pitbull Report, ktorá bola kompletne naspievaná v slovenčine a češtine sa novinka vracia k angličtine z debutu High Voltage Resistance. Práve angličtina je asi najslabším článkom celého projektu. V Hečkovom vokálnom prejave totiž až príliš cítiť závan strednej Európy. Nie však po textovej stránke. Ale keď si zoberiete fakt, že Home Made Mutant pravdepodobne nikdy nebude projektom určeným na vývoz, nič sa vlastne nedeje. Nothing happens, ako spieval Hečko v časoch Free Faces...

Séria piatich albumov združenia Azyl, ktoré vyšli v jeden deň je v našich zemepisných šírkach vskutku obdivuhodná. A Home Made Mutant Made Home môže byť pokojne jej manifestom.

Znie to ako: Veľmi kvalitný pop made in Slovakia
Zlatý klinec: Paint the Angel Black, Concentration...

Body: