Beirut, Praha, 15. 8. 10
16.8.2010 | Autor: Filip Drábek | sekce: živě
Vnútri bolo tak asi štyridsať stupňov celzia, stodvadsaťpercentná vlhkosť vzduchu, improvizované vejáre akurát vírili ťažký vzduch a nakoniec bol koncert predčasne prerušený kvôli búrke. Festival? Kdeže. Do KC Vltavská prišiel Beirut a ku koncu jeho koncertu aj dažďová voda. A napriek tomu to bolo skvelé.
Asi málokto by predtým tipol, že koncert v priestoroch kulturáku najviac ovplyvní počasie. Bohužiaľ, stalo sa. Spotenej kapele to na pódiu síce šlo výborne, no ľudia sa nestíhali v neznesiteľnom teple baviť tak, ako by mali. Pravdupovediac sa skôr bavili v druhom význame slova a tak mimo frenetického revu medzi pesničkami bol často počuť aj pomedzi decentne nazvučené nástroje i hluk rozprávajúceho sa davu.
Len dvadsaťštyriročný Zach Condon je veľký sympaťák. V tradičnej póze, s trúbkou prehodenou cez rameno, prípadne s ukulele v rukách sa hlbokým hlasom príjemne prihováral, bol však aj charizmatickým frontmanom a to po hudobnej stránke, bez zbytočných frontmanovských klišé. S americkým nadhľadom aranžované dychy tohto rodáka zo Santa Fe sú inšpirované cestovaním po svete a je to počuť. Svojou údernosťou a zmyslom pre mieru menia balkánske dychovky na onanistický notový prepis heavy metalu.
K dychom samozrejme patrí akordeón, šikovná rytmika, sem-tam ukulele. Zvukovo ako z oboch albumov (aj keď zneli nové i staré nevydané skladby), obohatené o možnosť sledovať potiacich sa hudobníkov. A keďže sa Beirutove skladby od seba až tak nelíšia, hodinka bola ideálna. Dychovka pre indie mládež. A aj keď to znie akokoľvek pejoratívne, myslené je to v dobrom.
Beirut a jeho kumpáni tak zvládli českú premiéru výborne. Je preto škoda, že počasie odhalilo chyby priestoru, či už sa jednalo o obrovské teplo, alebo prídavkové prerušenie koncertu, keď technik doslova vyhnal kapelu z pódia. Bol to tak trochu smutný koniec hudobne príjemného večera, keďže Beiruta vyprevádzal okrem nadšeného potlesku vypredanej sály i piskot. Škoda. A tak trochu i dosť hanba.
Beirut, Praha - KC Vltavská, 15. 8. 10
Asi málokto by predtým tipol, že koncert v priestoroch kulturáku najviac ovplyvní počasie. Bohužiaľ, stalo sa. Spotenej kapele to na pódiu síce šlo výborne, no ľudia sa nestíhali v neznesiteľnom teple baviť tak, ako by mali. Pravdupovediac sa skôr bavili v druhom význame slova a tak mimo frenetického revu medzi pesničkami bol často počuť aj pomedzi decentne nazvučené nástroje i hluk rozprávajúceho sa davu.
Len dvadsaťštyriročný Zach Condon je veľký sympaťák. V tradičnej póze, s trúbkou prehodenou cez rameno, prípadne s ukulele v rukách sa hlbokým hlasom príjemne prihováral, bol však aj charizmatickým frontmanom a to po hudobnej stránke, bez zbytočných frontmanovských klišé. S americkým nadhľadom aranžované dychy tohto rodáka zo Santa Fe sú inšpirované cestovaním po svete a je to počuť. Svojou údernosťou a zmyslom pre mieru menia balkánske dychovky na onanistický notový prepis heavy metalu.
K dychom samozrejme patrí akordeón, šikovná rytmika, sem-tam ukulele. Zvukovo ako z oboch albumov (aj keď zneli nové i staré nevydané skladby), obohatené o možnosť sledovať potiacich sa hudobníkov. A keďže sa Beirutove skladby od seba až tak nelíšia, hodinka bola ideálna. Dychovka pre indie mládež. A aj keď to znie akokoľvek pejoratívne, myslené je to v dobrom.
Beirut a jeho kumpáni tak zvládli českú premiéru výborne. Je preto škoda, že počasie odhalilo chyby priestoru, či už sa jednalo o obrovské teplo, alebo prídavkové prerušenie koncertu, keď technik doslova vyhnal kapelu z pódia. Bol to tak trochu smutný koniec hudobne príjemného večera, keďže Beiruta vyprevádzal okrem nadšeného potlesku vypredanej sály i piskot. Škoda. A tak trochu i dosť hanba.
Beirut, Praha - KC Vltavská, 15. 8. 10
Online verze stránky: https://www.muzikus.cz/zive/Beirut-Praha-15-8-10~16~srpen~2010/
Komentáře
&;
