31.01. | Autor: Filip Drábek

KOOKmusic (35:51)
Susie Asado je báseň Gertrudy Stein. V Berlíne usadená Josepha Conrad študovala poéziu a podľa jej slov netušila, čo tá báseň znamená, no recitovala ju stále dokola. Neskôr, po rozpade jej spoločného projektu s bratom Philippom, ktorý sa volal Crazy For Jane, si podľa tejto básne pomenovala kapelu. V nej sa ocitla sama, bez brata, o ktorého hudobné schopnosti sa opierala. Preto Josepha vo svojej “autobiografii” na jej stránke, možno trocha alibisticky píše o začiatku svojej novej skupiny a strachu z toho ako ľudia zistia, že nie je dobrou hudobníčkou.

Z tohto stresu a aj vďaka pomoci ďalších muzikantov, dnes už regulárnych členov Susie Asado, vyústili už dva albumy. Ten najnovší sa volá Traffic Island a pôsobí ako country kabaret, no nie ten, ktorý sa spája s estrádou v domoch kultúry okresných miest. Sú to skladby, z ktorých vytŕča Josephina charizma, možno oveľa viac ako hudobnícke schopnosti. Je to totiž jej tvár na pekne upravenom digipacku a jej ruky držiace ukulele. Je to Josepha Conrad, ktorá robí z Traffic Island takú nahrávku, akou je. A to aj v momente, keď výpomoc vyústi do hosťujúceho vokálu. Josepha Conrad je Susie Asado, s kapelou, či bez.



Traffic Island nie je nahrávkou, ktorá by bola styčnou v akomkoľvek žánri, nie je prelomovou, je priama, málo poetická, občas pôsobí nevyvážene (najmä keď zaznie z disku Nemčina a to konkrétne v dvoch prípadoch), no počúva sa veľmi príjemne. Navyše, jej mimo-žánrovosť (schválne sa vyhýbam termínu nadžánrovosť, lebo to nie je celkom pravda) je výhodou, ktorá bráni k akémukoľvek prirovnaniu.

Zlatý klinec: Wedding Song, Little Plastic Figure
Znie to ako: Pesničkový country kabaret z Berlína

Body: