9.11.2007 | Autor: Filip Drábek

Radiohead.com
V médiach zatienila forma obsah. Neprávom. Áno, stratégia ako dostať novú nahrávku Radiohead medzi ľudí je síce geniálna, ale rečí o nej bolo priveľa. Ide totiž o hudbu. A nie len tak hocijakú. Novinka In Rainbows je jednoducho kolekcia pesničiek, ktoré spolu fantasticky fungujú. Nedosahuje epickosti veľdiela OK Computer, ale ani náhodou nepodlieza symbolickú latku ich tvorby.

Zvukovo tu môžete počuť náväznosť na album Hail to the Thief, ktorý znamenal odklon od prílišnej experimentálnosti, akú sme mali možnosť počúvať z Kid A a Amnesiac, no nevrátil sa ani ku gitarám a zostal niekde na pol ceste. Tým vlastne utvoril charakteristický zvuk nielen pre Hail to the Thief, ale aj pre In Rainbows. O sebavykrádaní však nemôže byť ani chýru ani slychu.

Nahrávku nepropagoval žiaden singel a z kolekcie desiatich skladieb je aj ťažko hľadať si záchytný bod. Skladby sú totiž vzácne vyrovnané. Dva úplne vrcholy vás však čakajú na záver albumu: Jigsaw Falling Into Place s neuveriteľným vlakovým rytmom, jednoduchou gitarovou linkou a naliehavým Yorkovým vokálom. Druhý vrchol si jednoznačne zaslúžil titul „zatváračky“. Videotape je klavírna balada, ktorú Yorke odspieva tak citlivo, že z toho behajú zimomriavky.

Myslím, že nebudem preháňať, ak nazvem Radiohead symbolom hudobnej kvality. Od ich vzniku nenahrali ani jeden slabší album a ich zvuk vždy reflektoval dobu. Tak to je aj s In Rainbows.

Zlatý hřeb: Videotape, Jigsaw Falling Into Place
Zní to jako: Radiohead

Body: