13.11.2007 | Autor: Filip Drábek

RCA/Sony BMG (51:03)
Foo Fighters nahrali ďalší album. Nemôžem si pomôcť, ale viac sa na úvod povedať nedá. Pri Echoes, Silence, Patience & Grace je totiž jednoznačne počuť to, že táto kapela sa za desať rokov nikam neposunula. Otázkou je, či má Dave Grohl a jeho partia záujem hýbať sa z vyhriateho miestečka v prvej lige najväčších rockových kapiel súčasnosti.

Napriek tomu je prvý singel a prvá skladba na albume The Pretender veľmi slušný "vypalovák" a je ukážkou toho, že Foos ešte dokážu písať hity. Horšie je to však so zvyškom albumu, ktorý je postavený na klasickom princípe - pár singlov a vata.

Nemôžu chýbať ani klasické akustické a pomalé intermezzá. Najlepším príkladom je zasnená Stranger Things Have Happened, kde dokonca máte možnosť počuť sólo na akustickej gitare. Skladba Statues je dokonalou kópiou tvorby Paula McCartneyho od gitarového sóla až po hru na klavír. Závrečná Home nepriamo naväzuje na poslednú skladbu desať rokov starej nahrávky The Colour and The Shape a definitívne potvrdzuje to, že Foo Fighters sú kapela prístupná pre vekovú kategóriu od nula až po deväťdesiatdeväť rokov.

Skrátka, Echoes, Silence, Patience & Grace nie je zlý album, lenže stále sa neviem zbaviť pocitu, že sa jedná skôr o kolekciu troch potencionálnych singlov, doplnených o ďalšie pesničky, ktoré po minulé roky neboli tak dobré, aby sa dostali na staršie albumy. Škoda.

Zlatý hřeb: The Pretender
Zní to jako: Unavení Foo Fighters

Body: