8.2.2012 | Autor: Michaela Kučová | sekce: publicistika Noisecut sú kapela, s ktorou sa na Slovensku najčastejšie spája pojem inteligentný pop. Slovenské texty s originálnou poetikou speváčky Bet-Maj Sepje dopĺňa hravý electropop, na novom albume navyše okorenený rapom, slákmi či banjom. Kapela, ktorá sa teší obľube v kluboch i v ankete Rádia_FM, sa nebála nadviazať na úspešný album Bliiizko čímsi trochu odlišným. O tom, aký je nový album Háj&Lov, aj o tom, ako kapela prežíva materskú dovolenku svojej speváčky, nám porozprávala Bet-Maj Sepja a Erik Losos Horák.

Ako vnímate Háj&Lov v kontexte vašej tvorby, čím je iný od vašich predchádzajúcich albumov?

Losos: Podľa mňa je to najlepší album, aký sme urobili. Nie som žiaden študovaný muzikant a s hudbou som začal pomerne neskoro, so skladaním pesničiek a elektronikou ešte neskôr. Po rokoch sa dostávam do štádia, keď trošku začínam rozumieť zvuku a tušiť, ako urobiť pesničku. Háj&Lov je pomerne pestrý v porovnaní s Bliiizko. Máme tu hosťujúceho rapera ( Lyrik v songu Jazda), akustický song len s klavírom a slákmi (108), nabrúsené gitary ( Nečakám a December s hosťujúcim Tomkym z kapely Diego), Míňajú ma dni s nádychom country a krásny bendžom Martina Šútovca, podivnosť Za stenou s 13/8 taktom a deštrukčným záverom, Hviezdy s atmosférou 70´s popu. Betka spieva svoje najlepšie texty, narábanie s jazykom a spevové linky sú veľmi prirodzené. Dali sme si dostatok času na skladanie aj nahrávanie a myslím, že každý song na albume má svoje opodstatnenie. Nie je to o dvoch hitoch a zvyšnej vate. A na tom mi veľmi záležalo.
Sepja: Keď porovnám nový album s predchádzajúcimi nahrávkami, rozdiel je v prístupe, vzniku aj v nahrávaní skladieb. Mám pocit že sme všetci nejak potichu dozreli a zužitkovali pri tejto nahrávke všetko čo sme sa za tie roky s kapelou naučili. Veľmi skoro sme mali jasnú predstavu aký album chceme nahrať, nechceli sme vykrádať samých seba a kopírovať úspešný album Bliiizko. Cítili sme že sa potrebujeme uvoľniť, vďaka tomu sme si dovolili aj také výstrelky ako bendžo či zopár silnejších popových prvkov.


Ste v pomerne nezvyklej situácii, keď po vydaní nového albumu nenasleduje ihneď koncertná šnúra. Ako kapela túto pauzu prežíva?

Losos: Kapela pauzu prežíva statočne, aj keď bolestivo. My v podstate nekoncertujeme od marca 2010, čo súviselo s Betkiným tehotenstvom. Toto obdobie sme využili na nahránie albumu, takže mi Noisecut aj tak vypĺňal úplne všetok čas. Momentálne zaslúžene oddychujem, ale najbližších dňoch musíme spiaceho medveďa zobudiť, začať pripravovať podklady a nacvičovať koncertný program a popozerať sa po kluboch, či na nás ľudia ešte úplne nezabudli. Je najvyšší čas, lebo posledné mesiace mám na ako divák na koncertoch iných kapiel pocit, že už som úplne zabudol aké je to skvelé stáť na pódiu.
Sepja: Koncertovanie nám všetkým chýba. Rozhodli sme sa však album vypustiť von aj bez koncertnej podpory, aj keď verím že sa nám podarí vrátiť sa čoskoro na festivalové a klubové pódia.

Na príprave albumu ste opäť pracovali v štúdiu Escona Waldesa. Čo vám prináša konfrontácia vašej tvorby s človekom s iným hudobným zázemím ako sme na Slovensku zvyknutí?

Losos: Hm, zaujímavo položená otázka. Chvíľu som rozmýšľal, či česká scéna je nejako zásadne iným zázemím ako naša, ale predsa len odlišnosti tu sú. Mám pocit, že mladé české kapely sú ambicióznejšie, pôsobia profesionálnejšie, niekedy ale akoby prevládala forma a imidž nad samotným obsahom. Slovenské kapely sú zadumanejšie, skorej ide o nejakú výpoveď, ale často trpia „ušušnenou“ produkciou a akoby išli na polovičný plyn. Spoluprácu s Ecsonom Waldesom sme tentoraz smerovali tak, aby sme čo najviac zachovali naše predstavy, ako majú songy znieť a využili jeho schopnosti a technické vybavenie na dosiahnutie kvalitného a súčasného zvuku.

Umelci často prirovnávajú svoje diela k deťom. Vy teraz skutočne môžete porovnávať, takže – ako prežívate nové prírastky v rodine a tvorbe Noisecuťákov?

Sepja: Myslím že na túto otázku budem vedieť odpovedať lepšie až po určitom čase. S ľudským dieťaťom sa zatiaľ iba spoznávame, naopak to hudobné dieťa som poznala do detailov už pred jeho „narodením“, takže rozdiely tam samozrejme sú. (úsmev)


Opäť sa blíži vyhlasovanie výsledkov Radio_Head Awards. Ako majitelia sošiek z predchádzajúcich ročníkov, vidíte nejaký posun vnímania vašej tvorby po získaní ocenenia? Čo pre vás táto cena znamená?

Losos: Táto cena určite poteší, ako každá pochvala. Je príjemné, ak sa poslucháči alebo kritici zhodnú, že náš výtvor je najlepší. Niektoré kapely vyhlasujú, že podobné ceny sú nezmysel, ale je milé pozorovať na sociálnych sieťach, ako si vytvárajú rôzne kampane na podporu hlasovania. Posun vo vnímaní našej tvorby sa ťažko vyhodnocuje, ale pri každej tlačovej správe o našej kapele je zmienka o našich dvoch soškách, tak snáď si pár ľudí pozrelo, čo to robíme za hudbu.

Ohliadnime sa ešte za rokom 2011 – čo vás najviac oslovilo v hudobnej oblasti a čo bolo najzásadnejším momentom pre kapelu?

Sepja: Najzásadnejším momentom pre kapelu bolo určite dotiahnutie a vydanie albumu.
Losos: Oslovili ma napríklad Neon Indian: Era Extrana, Little Dragon: Ritaul Union, Friendly Fires: Pala, Radiohead: King Of Limbs, Fink: Perfect Darkness, Lamb: 5, M83: Hurry Up, We´re Dreaming, Lenka Dusilová: Baromantika, Tatabojs: Ležatá Osmička, Korben Dallas: Pekné Cesty. Pre Noisecut bolo najzásadnejším momentom zavŕšenie prác na Háj&Lov a jeho vydanie.

Slovenská kultúrna scéna momentálne prechádza pomerne búrlivým obdobím, keď viacero kultúrne aktívnych osobností vyjadruje nespokojnosť s fungovaním našej kultúrnej politiky. Z vašej vlastnej skúsenosti čo vnímate ako rezervy slovenskej hudobnej scény a jej fungovania? Čo na Slovensku v hudbe naopak funguje dobre?

Losos: Otázka naozaj je čo na Slovensku funguje dobre? (úsmev) Máme malý trh, kluby nemajú peniaze, rádia hrajú ( okrem jedného ) asi pre dementov, s hrôzou sledujem sťažnosti ostatných kapiel, že ľudia prestali za posledný rok chodiť na koncerty. Noisecut od marca 2011 nekoncertuje, ale na koncerty 2010-11 sme sa naozaj nemohli sťažovať. Ak sa situácia ale naozaj bude vyvíjať smerom, že sa hudba nepredáva a nie je záujem o koncerty, nevidím dôvod naďalej sa tomu venovať. To všetci už len pozerajú jútúb?!


Noisecut je skutočne talentovaná kapela – okrem bočných projektov ako Zlokot máte na konte aj výtvarnú tvorbu či vynikajúce cheesecaky a cupcaky. Majú tieto vaše aktivity nejaký vplyv na vaše pôsobenie v Noisecute a naopak, inšpirujú napríklad vaše piesne Betyne šperky?

Losos: Človeka inšpiruje všetko čo robí, ľudia ktorých stretáva, situácie, ktoré zažíva. Všetko sa v hlave ukladá a kvasí a v strávny čas sa dokáže transformovať na nápady. Popisovať ale ako konkrétne spomínané veci ovplyvňujú Noisecut by bolo asi len tliachanie do vetra. (úsmev)
Sepja: Všetko čo človek robí ma vplyv na všetko čo robí. (úsmev) Ja osobne som sa voľakedy snažila veci od seba oddeľovať. Výtvarnú tvorbu oddeľovať od hudobnej. Mala som pocit že spolu nesúvisia. Opak je pravdou. Tvorba je len jedna, a môže sa prejavovať vo viacerých smeroch, keď sa tie smery spoja, tak aj tá tvorba sa posilňuje a získava nový rozmer.

V kapele ste všetci zároveň zamestnaní v iných oblastiach. Je vašou ambíciou či snom živiť sa hudbou, alebo máte radi nezávislosť, ktorú vám „civilné“ zamestnanie dáva?

Losos: No žilo by sa spokojnejšie, keby sa dalo živiť len hudbou. Mňa hudba baví a zaberá mi veľa času ( skladanie, mixovanie, koncerty atď) a úplne by mi stačilo venovať sa kapele. S pribúdajúcim vekom je čoraz vyčerpávajúcejšie byť cez deň v robote, po nociach sa venovať hudbe, a ešte do toho rodina. Rád by som sa ale venoval aj mixovaniu a produkovanie iných kapiel, baví ma aj hudba do reklamy, výzva je aj komponovanie hudby do filmu a divadelných predstavení. Takouto kombináciou by sa možno dalo vyžiť. Ostatní členovia kapely sú ale spokojní so svojimi civilnými povolaniami, nakoľko kapele nemusia venovať toľko času a je to pre nich skôr relax.


Po úspešnej spolupráci s J.B. Kladivom ste vytvorili pieseň s raperom Lyrikom. Ako táto spolupráca vznikla?

Losos: Nad spoluprácou s raperom sme premýšľali už pri príprave albumu Bliiizko, nakoniec sme sa rozhodli pre iné songy. Hlavný dôvod, prečo sme oslovili rapera bola snaha dosiahnuť iné frázovanie a rytmickejší spev. Betka vybrala na základe dema, že by sme mohli skúsiť rap do Jazdy, čo nie je práve hiphopový beat a moc som neveril, že to pôjde. Oslovili sme Lyrika, lebo koho iného ? Má najlepšie texty a civilný prejav. Za malý obnos sa s tým nádherne vysporiadal, text má čarovnú atmosféru a v spojení s podivným beatom je to myslím dosť originálny track.

Predstavme si na chvíľu paralelný vesmír, v ktorom Noisecut funguje ako čisto coverová kapela – koho hity by ste hrávali?

Losos: V prvom rade neviem, či by sme hrávali hity. Mňa nikdy nelákalo hrávať covery iných songov, dokonca neviem na gitare zahrať žiadne pesničky od iných interpretov. Odkedy som začal hrať, bavilo ma vymýšľať si vlastné pesničky. Napriek tomu občas ma pochytí túžba niečo prerobiť. Hrávali sme s Noisecut Telephone Call od Kraftwerk, svoju verziu Killed By Death od Motorhead, takisto Ain´t no Sunshine od Billa Withersa. Rád by som si v paralelnom vesmíre vyskúšal mať zábavovú skupinu na spôsob Senzusu, robiť to čisto pre peniaze. Čisto z dôvodu, či by som sa zo seba nedogrcal. (úsmev)

A na záver tri háje a dva lovy z poslednej doby?

Losos: Tie lows: zima bez snehu. A mrzí ma, ako demokracia trpí tým, že väčšina ľudí sú hlupáci. Namiesto toho, aby sme sa ako ľudstvo niekam posúvali, tak sa neustále treba prispôsobovať tomu najprízemnejšiemu. Platí v politike, kultúre, jednoducho všade. Všetko, čo nie je robené s prvotným úmyslom generovať zisk, je odtlačené na perifériu.
Highs: album Pekné cesty od Korben Dallas, moja druhá kapelka Zlokot – v skúšobni panuje príjemná atmosféra, nové songy vznikajú ľahko a s nadšením, a po čase som začal veľa čítat, knihy sú jednonačne high.
Sepja: Tie lows by boli určite politického charakteru, euroval, pád vlády a podobne...highs boli osobného charakteru - dieťatko naozajstné, dieťatko hudobné a tak...