15.7.2010 | Autor: Filip Drábek | sekce: živě Keby mali títo páni niečo cez dvadsať a videl by som ich trebárs na Sedmičke, poviem si, aká zaujímavá a strhujúca mladá krv. Lenže The Ex majú o dvadsať až tridsať rokov viac, na scéne sa s povesťou anarchistických punkáčov pohybujú viac ako tri dekády a v Prahe naposledy zahrali v Paláci Akropolis, v rámci afteru festivalu Respect.

Aj preto ich koncert otvárali etiópčania Ilita Band, sympatické world music trio, ktoré sa nebálo svoje ľudové nástroje zelektrifikovať a dokonca na nich používať pedále a iné efekty. S nádychom afrického blues a spevavými refrénmi patrili k tomu zaujímavejšiemu, čo podobná scéna na európskom kontinente ponúka, napriek tomu bol ich koncert skôr samostatným podnikom. Neexistovala akákoľvek línia, ktorá by dve kapely, ktoré sa na pódiu vystriedali, prepojila.

The Ex v prvom rade vôbec nie sú world music. Punkové korene a noise-rockový prístup z nich spravil veteránov len vekovo, hudobne tak nefungujú nostalgicky. Spod zvukovej vlny vzájomne sa dopĺňajúcich troch gitár vychádzajú nepredvídateľné rytmy bubeníčky Katheriny Bornefeld a sem-tam čistejšie tóny Telecasteru čerstvo angažovaného speváka Arnolda de Boera. Bez adekvátnych postupov sloha-refrén-sloha-refrén vytvárali síce nie nepredvídateľné skladby, ale dostatočne nadgeneračné hlukové plochy otriasajúce dôstojným prostrédim Akropole.

Reporty o veteránoch a legendách väčšinou hovoria o dôstojných koncertoch vychádzajúcich z hitov a iného, dávno ohratého repertoáru. Neviem, či The Ex majú nejaké hity a už vôbec neviem, či ich hrali, no práve oni boli tou legendou, ktorú by som označil za dôstojnú - po rokoch nezapadnutú prachom, s energickou a jasnou vidinou ďalších rokov na turné.

The Ex + Ililta Band, Praha - Palác Akropolis, 13. 7. 10