Dávno som pochopil, že nie som svetlo a ani jeho zdroj .
Ale svetlo, pravda a poznanie tu je a na mnohých, tmavých miestach zasvietia,
keď ich tam odrazím.
Prostotou živej piesne hovorím a cítim sa vtedy ako úlomok zrkadla.
Jeho tvar a zloženie nepoznám,ale cítim, že to je ono.
Piesňodarmi odrážam svetlo na tmavé miesta v ľudských srdciach,
a možno niečo v niektorých ľudoch zmením .
Taký je význam a podstata mojej dlhej cesty, cesty pesničkára.
S úctou a pokorou si o ňu prosím.
Jano Svetlan Majerčík.
