2.12.2011 | Autor: Milan Bachan | sekce: živě Po dvoch rokoch do Prahy znova zavítal Patrick Wolf. Tentokrát v rámci turné k jeho novému albumu Lupercalia, ktorý vyšiel v lete. Hoci ho tentokrát hudobní kritici neprivítali až s takými priaznivými ohlasmi ako jeho predchádzajúce nahrávky, stále je to ten istý, citlivý a hudobne nadaný Patrick. A to v podstate potvrdil aj svojim utorňajším koncertom v Paláci Akropolis.

To, že veľká sála Akropolisu sa znova zaplní nasvedčoval už hudobný set projektu kanadskej speváčky z Toronta, ktorá si hovorí Chinawoman. Tá za sprievodu kamaráta vypomáhajúceho na gitaru v Prahe predstavila predovšetkým hlboký hlas a svoju verziu pesníčkárstva. To stavbou chvíľami pripomínalo jej slávneho krajana Leonarda Cohena. Bohužiaľ pre ňu, vystúpenie plne korešpondovalo so situáciou na pódiu. Tam sa kvôli rozostavenej aparatúre hlavnej hviezdy večera tak trochu tiesnila. Hoci sa jej nepochybne nedá uprieť talent, na veľkom pódiu sa strácala. Vidieť ju v menšom klube alebo za intímnejšej atmosféry, človek by mal z jej hudobného predstavenia oveľa hlbší zážitok.

Oproti prvému koncertu v Prahe stavil Patrick Wolf viac na samotný hudobný prejav ako doprovodnú show. I keď nakoniec sa dostalo aj na tú, rovnako ako aj na zmenu prevleku. Tentokrát sa však prezliekol len raz a aj to až na úplnom konci. Koncert začal pomaly a pozvoľne, dal vyniknúť intimite jeho piesní. Tie prvé tak dostali akustickejší prejav. Prím hrali husle, harfa, elektronické prvky potlačil v prvej polke koncertu do pozadia. Stavba koncertného setu akoby pripomínala budovanie pomysleného domu z tehál piesní naprieč všetkými jeho albumami. Ten symbolizovali aj dva modely domčekov, postavené na oboch stranách pódia, či hneď druhá pieseň House. Aj jeho prejav bol zo začiatku hlavne orientovaný len na spev a hudobné nástroje, zaobišiel sa bez akýchkoľvek dlhých prejavov. Muselo stačiť jednoduché „Thank you“. Postupne však s pribúdajúcim časom, keď už vztýčil základné múry pomyselného domu, ožíval a pozýval všetkých na párty. Viac a viac sa ozývali aj elektronické prvky piesní, Patrick začal tancovať. V úvode nastolená intimita sa úplne vytratila vo chvíli, keď predstavil svoj nový vianočný singel, ktorý sa objaví na jeho novom EP Brumalia. Ten venoval tomuto obdobiu, ktoré je charakteristické tým, že sa ľudia po roku znova stretávajú a užívajú si spoločne strávené chvíle. Pri pieseni Bermondsey Street sa už z introverta zmenil na sebavedomého kazateľa, či revolucionára hlasno volajúceho: „No fear of homophobia, No fear for racism, No fear of society“. V ten moment sa koncert rozbehol naplno.

Patrick Wolf je stále stávka na istotu. Počas koncertu predviedol svoj veľký multiinštrumentálny talent. Neustále striedal husle, klavír, ukulele či harfu, predviedol sa ako tanečník. A keď na konci povolil uzdu, aj ako skvelý showman. Zrazu všetky tie piesne a texty, ktoré poznáte s albumu, dostavali ešte väčší a hlbší zmysel. Sťaby vás vťahoval do svojho sveta, kde síce môžete cítiť krivdu a nepríjemné pohľady spoločnosti, ale kde panuje optimizmus (hlavne po novom albume), že láska všetko prekoná. Naplno ten radostný pocit predviedla celá skupina pri ďakovačke za tónov záverečnej piesne The City. Tá naplno ukázala, že Patrickovi a spol to publikum všetko zhltlo aj s navijakom. Ostáva len dúfať, že pri najbližšej tour bude medzi zastávkami opäť figurovať aj Praha.

Patrick Wolf + Chinawoman, Praha, 29. 11. 11