18.11.2011 | Autor: Filip Drábek | sekce: živě Byť na Finkovom koncerte v bratislavskom Ateliéri Babylon bolo tak trocha ako pozeranie DVD so záznamom koncertu. Ste pri tom pohodlne usadení, vaše domáce kino má špičkový zvuk, akurát stále vidíte obraz len z jednej kamery.

Sterilita divadla

Britský pesničkár sa svojou kapelou do Bratislavy vrátil po dvoch rokoch od skvelého koncertu na festivale NouveauNu, navyše s novinkou Perfect Darkness, ktorú z veľkej časti predstavoval. Čo odlišuje tieto dva koncerty však nie je nový materiál, ale celková atmosféra. V roku 2009 to bol vrchol festivalu v naplnenej sále, ktorá prežívala euforicky každý tón, o dva neskôr to bol pekný koncert v sterilnom prostredí plného divadla, s úplným tichom medzi skladbami, výborným zvukom a ešte lepším svetlom z izbových lámp, ktorý dokresľovali atmosféru.

Rachel Sermanni: Folk s hlavou aj pätou

Večer otvárala Rachel Sermanni, mladá škótska pesničkárka, ktorá svojim živelným, no stále akustickým folkom v niektorých ohľadoch Finka prekonala. Zatiaľ čo Fink sa rád vo svojich dlhých skladbách zacykloval a budoval atmosféru, Sermanni menila hlasy, štýl hrania na gitaru, slohy, refrény za rôzne medzihry a pritom mal jej koncert hlavu aj pätu, čo vo svete pesničkárstva, kde sa tisíce interpretov na seba ponáša je veľká vzácnosť. Sermanni nepriniesla prvoplánovú originalitu, ale spojenie sympatického prejavu, ktorý by zniesol množstvo prirovnaní.



Naživo ako z platne

To Fink je svojim spôsobom veľký unikát. Jeden z prvých (ak nie vôbec úplne prvý) pesničkárov, ktorého si pod svoje krídla zobral prevažne elektronický label Ninja Tune, človek s charizmatickým soulovým spevom, ktorého prístup k stavbe piesní je úplne iný, ako pri jeho kolegoch.

V jeho skladbách sa tak navonok toho až toľko nedeje, no majú akúsi vnútornú energiu, pnutie, čo úplne prirodzene núti poslucháča sa do nich hlboko ponoriť. No na druhej strane tá energia neprekročila fiktívnubariéru, ktorá stojí medzi divákmi a scénou. Počúvať naživo Finka je rovnaké, ako ho počúvať z nahrávok, všetko znie uhladene, tak ako má, dokonca aj keď basgitaristovi Guyovi Whittakerovi odišiel na niekoľko minút zvuk basgitary, jej absencia nebola zreteľná. Čo však neznamená, že by, rovnako ako bicie, bola nahraditeľná, či vynechateľná, jednoducho všetko znie dobre samo za seba, A spolu ešte lepšie.

2009 vs. 2011

Asi nikdy nebude trendom sa v reportoch sťažovať na skvelý zvuk. No z Finkovho inak výborného a odovzdaného výkonu vyčnievali predovšetkým dve veci: jeho zvuková čistota, v ktorej sa strácali stopy po človečine a výborná svetelná inštalácia. A tak sa ešte naposledy vrátim dva roky dozadu do bratislavského bývalého bitúnku Elledanse, kde sa dotiahnutý a čistý Finkov prejav zlieval s hlučným publikom, narážal na zvukové možnosti priestoru a fungoval na sto percent. Keby som si mal vybrať, vrátim sa nazad...

Fink + Rachel Sermani, Bratislava - Ateliér Babylon, 16. 11. 11