7.8.2008 | Autor: Filip Drábek

Slnko Records (43:14)
Nemôžem si pomôcť, ale ako človek, ktorý má rád rap, no nikdy sa nebude považovať za jeho priaznivca, mám pocit, že Modré hory sú v podobnej pozícií ako napríklad The Streets. Majú totiž tú spoločnú vlastnosť, že ich hudba oslovuje ľudí počúvajúcich rôzne žánre, zatiaľ čo ortodoxní hip-hoperi nad ňou často ohŕňajú nosy. Je to asi tým, že sa Lyrik a predovšetkým Bene vo svojich textoch venujú niečomu takému absurdnému, ako je reálny život. Žiadne babenky, ani autá, ani ulica a už vôbec riešenie slovenskej hip-hopovej scény.

Peťo Tázok, podivné Beneho alter-ego, je zavretý v meste VP84, odkiaľ niet úniku. Modré hory sú, naopak, na planéte Zem. Nedá sa však povedať, že s nohami na zemi. Podobne ako Peťo Tázok, aj oni hľadajú únik z občas tvrdej, strohej, ale i peknej reality a nachádzajú ho v textoch, ktoré majú potenciál fungovať aj samy osebe ako básne. Eponymnému albumu prospieva aj pestrosť podkladov, ktoré majú na svedomí overené mená ako Karaoke Tundra, Foolk, Beyuz, Peko, Moe z A.M.O., ale aj Marián Jaslovský. A keď niekomu vadí to, že bezpochyby najlepší básnik v slovenskom hip-hope šušle, tak nech si pokojne naďalej počúva lokálny hip-hop plný gengstaz póz.

Modré hory sa neradi opakujú, skladby nemajú refrény a ich nadúrodu využívajú tak, že na každej ich nahrávke ponúknu doteraz nepočuté. Preto na albume nenájdete ani jednu staršiu skladbu - tie vyšli na digitálnom EP Posledný román pre mužov a mixtape Dobré slohy. Na druhej strane je to možno trocha aj na škodu, keďže albumu chýba jedna či dve výraznejšie skladby na štýl Apartmán 24/7, alebo Medzi letom a zimou. To však neznamená, že by sa album utápal vo vate a možno práve preto je taký vyrovnaný.

Znie to ako: Originálny slovenský hip-hop bez póz
Zlatý klinec: Svet 2000

Body: