Muzikus.cz homepage

ostatníKonektor: Jack White

14.4.2010 | Autor: Milan Bachan | sekce: publicistika

Bol vyhlásený na najproduktívnejšieho hudobníka poslednej dekády. A v rovnakom tempe stále pokračuje, workoholik a leader hádam najznámejšieho hudobného dua – Jack White. V tomto konektore sa zameriame práve na projekty a skupiny, v ktorých hral, či stále hrá významnú úlohu.

Ako najmladší z desiatich detí si šiel už od mala vlastnou cestou. Hoci v Detroite každý naokolo počúval elektroniku a hip hop, on si doma dookola púšťal staré dobré bluesové platne zo šesťdesiatych rokov. Kvôli láske k hudbe sa vykašlal na štúdium v seminári a radšej sa venoval svojim bicím a gitare. Vypláca sa mu to až doteraz.


The White Stripes (www / MySpace)

Túto skupinu netreba hádam nikomu predstavovať. Za bubnami nenápadná a moc nezhovorčivá Meg a vpredu naopak extrovertný a až moc ukecaný Jack. Kombinácia, ktorá už na začiatku učarovala fanúšikom po celom svete a takpovediac ako prvá nastolila trend dvojčlenných kapiel, ktorých sa za posledné desaťročie zrodilo naozaj množstvo. Jack sa s Meg zoznámil v bare a o pár rokov sa vzali. Skôr ako sa však na nich upriamila pozornosť celého hudobného sveta sa však stihli rozviesť a následne tvrdili, že sú súrodenci. Podľa nich samých to je však stále tak a sú vraj naozaj spriaznené duše. Kto tomu neverí, a myslí si, že je to všetko hrané nech si pozrie DVD Under Great White Northern Lights z ich posledného turné. Posledná scéna hovorí za všetko.

The White Stripes stihli do dnešného dňa vydať šesť albumov. Asi najviac ich do centra svetiel a reflektorov uvrhol ich tretí – White Blood Cells a pozíciu potvrdil nasledujúci Elephant a jeden z najúspešnejších singlov posledných desiatich rokov Seven Nation Army. Po už spomínanom turné k ich doteraz poslednému albumu Icky Thump si dali pauzu. Prázdniny si dopriala hlavne Meg, ktorá bola z neustáleho koncertovania a nahrávania vyčerpaná. Jack však, ako sa zdá, bez hudby vydržať nedokáže.


The White Stripes-the hardest button to button

Zaujímavosť

Jack White sa pôvodne volal John Anthony Gillis. Priezvisko White si zmenil až pri sobáši s Meg. Práve zmena priezviska súvisela s vytváraním image začínajúcich The White Stripes. Súviselo s tým aj používanie len dvoch farieb – červenej a bielej. Pri skladaní používajú číslo tri, to znamená, že piesne sú zložené len zo spevu, gitary a bicích, alebo spevu, klavíra a bicích. Kvôli spontánnosti si nikdy dopredu nepíšu setlisty. Práve kvôli týmto veciam časopis Spin o nich raz napísal, že kapela The White Stripes je jedno veľké klamstvo. Jackovi sa však páči skôr iný citát, ktorý hovoril, že sú síce najväčšou imitáciou, ale zároveň najreálnejšou kapelou na svete.



The Raconteurs (www / MySpace)

V prvých rozhovoroch pri vzniku tejto kapely Jack tvrdil, že dôvod je ten, že konečne by si rád zahral v ozajstnej, viacčlennej kapele. Spolu s kamarátom Brendanom Bensonom, s ktorým sa podeli o spev, dali dokopy materiál, ktorí je oproti tvorbe The White Stripes o čosi gitarovejší. Doplnila ich dvojica Patrick Keeler a Jack Lawrence z kapely The Greenhornes. Už od začiatku ich sprevádzal veľký záujem tak médií ako aj fanúšikov. Kapela sa zároveň stala ďalšou vlajkovou loďou Jackovho vydavateľstva Third Man Records. Mimochodom, kvôli jazzovej kapele rovnakého mena, ktorá sa ho nechcela zrieknuť, ich v Austrálii poznajú pod menom The Saboteurs.

Spoločne nahrali zatiaľ dva albumy. Debut Broken Boy Soldiers bol o čosi hitovejší, so singlami ako Steady, As She Goes či Hands, druhý Consolers of the Lonely zase komplexnejší. Po letnom festivalovom turné v roku 2008 si dali zatiaľ na čas pauzu. Jack sa následne vrhol na svoj daší projekt a Brendan Benson sa pustil ďalej rozvíjať svoju sólovú kariéru.

>>
The Raconteurs- Steady As She Goes


The Dead Weather (www

Prvým Jackovým hudobným nástrojom boli bicie, na ktoré začal hrávať vo svojich piatich rokoch. Zrejme túžba opäť si za ne sadnúť a držať v ruke paličky viedla k vzniku tejto superskupiny. Do čela skupiny sa tak dostala nežnejšia polovička The Kills Alison Mosshart, ktorá si zrejme potrebovala oddýchnuť od minimalizmu materskej kapely a dostala chuť poriadne sa vykričať a zahádzať vlasmi. Štvoricu dotvorili gitarista Dean Fertita z Queens of the Stone Age (ktorí majú vďaka ďalšiemu hudobnému workoholikovi Joshovi Hommeovi tiež často prestávky) a basák z The Raconteurs Jack Lawrence. Spolu nahrali minulý rok debutový album Horehound, ktorý má z doterajšej Jackovej tvorby zrejme najgarážovejší, najsurovejší a zároveň najbluesovejší zvuk. Kapela vraj vznikla spontánne, keď sa štvorica za cieľom zajammovať si zišla spolu v štúdiu. Pesničky vraj vznikali sami od seba a veci začali proste fungovať.

V kapele im to ako sa zdá naozaj všetko šľape tak ako má, lebo v tomto roku ohlásili už druhý album Sea of Cowards. Ten vyjde už začiatkom mája. O jeho ešte bluesovejšom zvuku sme vás už informovali.


The Dead Weather - Die By The Drop


Goober & The Peas (MySpace)

Pokiaľ by sme išli v chronologickom poriadku, táto kapela by bola na prvom mieste. Práve v nej totižto Jack začínal. A to nie ako gitarista, ale ako bubeník. Hudobný štýl tejto kapely je na internetový stránkach charakterizovaný ako cowpunk, vychádza z country a folku a doplnený je humornými textami. Jack v tejto kapele pôsobil ešte pod svojim vlastným menom John Gillis, s prezývkou „Doc“.

Frontmanom bol Dan John Miller, inak momentálne pôsobiaci v skupine Blanche, v ktorej hrá spolu so svojou manželkou. Zahral si aj v Oscarovom filme Walk The Line, kde stvárnil gitaristu Johnyho Casha Luthera Perkinsa. Skupina tohto roku ohlásila comeback a v lete sa predstaví na amerických festivaloch.


Goober & the Peas - Hot Women (Cold Beer)


The Go (www / MySpace)

V tomto prípade ide o rock`n`rollovú skupinu z Detroitu, ktorej štýl tvorby siaha od vplyvu Beatles až po garážový punk. Vznikla v roku 1998 a práve pri jej počiatkoch bol aj Jack White. S touto kapelou síce vydržal hrať len niečo vyše roka, podieľal sa však na jej debutovom albume Whatcha Doin', vďaka ktorému skupinu podpísalo nezávislé vydavateľstvo Sub Pop Records.

The Go sú ešte stále činní a jadro kapely naďalej tvorí zakladajúca trojica: spevák Bobby Harlow, basák John Krautner a bubeník Marc Fellis. Na pozícii gitaristu sa za dvanásť rokov činnosti po odchode Jacka vystriedalo až osem hudobníkov. Momentálne je gitaristom James McConnell. Zatiaľ posledný, siedmy album tohto zoskupenia Howl On The Haunted Beat You Ride vyšiel pred tromi rokmi. O rok neskôr vydali dvojablum, ktorý zahŕňal doposiaľ nevydané demá a alternatívne verzie predošlých vydaných piesní.


The Go - Meet Me at the Movies


The Upholsterers

Táto skupina mala naozaj krátke trvanie a vzišiel z toho len jeden singel Makers Of High Grade Suites, ktorý obsahoval tri piesne. Išlo o spoluprácu Jacka s kamarátom a susedom Brianom Muldoonom, ktorý si neskôr založil rodinnú kapelu so svojimi deťmi The Muldoons. Práve pri pôsobení v tejto kapele sa Jack trvalo presunul ku gitare.

Zaujímavosťou je, že názov The Upholsterers vznikol až po rozpade, keď „posmrtne“ vyšiel práve spomínaný singel. Bol odvodený od názvu nábytkárskej firmy Third Man Upholstery, ktorú si v deväťdesiatych rokoch Jack založil. Pôvodný názov tohto dua bol Two Part Resin. Singel Makers Of High Grade Suites, vydaný v nízkom náklade, je momentálne vysoko cenený a na ebay sa cena zaň šplhá až k $900.

Okrem spomenutých kapiel sú s Jackom Whitom a jeho začiatkami spájané aj Two-Star Tabernacle či The Henchmen.


The Upholsterers - Pain (Gimme Sympathy)

Ďalšie spolupráce

Ak sa budete preklikávať cez wikipediu, narazíte na konexiu s inou, dnes už rozpadnutou, detroitskou kapelou Soledad Brothers. Táto trojica začínala spoločne s The White Stripes a vzniklo medzi nimi priateľstvo. Medzi gitaristom Oliverom Henrym a Meg dokonca aj čosi viac. Ich debutový album im produkoval Jack, ktorý s bubeníkom Benom Swankom dokonca istý čas býval. Ako producenta a hudobníka ho oslovila aj bývala country hviezda Loretta Lynn (mimochodom jeho obľúbená speváčka), ktorá v roku 2004 vydala úspešný comebackový album Van Lear Rose. Jack sa na jej albume podieľal tak producentsky ako aj spevácky. Za tento album získal aj cenu Grammy. Ako producent sa predstaví tento rok aj na debute jeho manželky Karen Elson, ktorú stretol pri natáčaní klipu k pesničke Blue Orchid (mimochodom za svedka im bola Meg), The Ghost Who Walks, ktorý by mal vyjsť už v máji.

Okrem spomínaných projektov Jack spolupracoval napríklad aj s Beckom, u ktorého počas ich návštevy nahrali spoločne s Meg zopár piesní priamo v jeho obývačke, či Bobom Dylanom. Keď Rolling Stones točili spoločne s režisérom Martinom Scorsesem film Shine a Light a rozmýšlali akého hosťa pozvať, ako jedno z prvých mien padlo práva Jackovo. Naposledy sa objavila správa, že sa zavrel v štúdiu soločne s rapperom Jay Z, ale ešte nie je známe kedy materiál, ktorý spolu natočili, vyjde.

Jack síce zatiaľ neuvažuje, žeby vydal nejaký sólový album, pár piesní však už sólovo natočil. Ide hlavne o piesne, ktoré sa stali súčasťou soundtrackov. Pred dvoma rokmi dokonca natočil prestížnu úvodnú pieseň k poslednej bondovke Quantum of Solace. Pieseň Another Way To Die nahral spoločne s americkou speváčkou Aliciou Keys.


Jack White & Alicia Keys - Another Way To Die

Zaujímavosť

Okrem soundtrackov sa Jack podieľal na niekoľkých filmoch aj ako herec. Vo filme sa objavil už ako dieťa, v snímke The Rosary Murderssi zahral miništranta. Jeho meno sa však v titulkoch neobjavilo. Prvú vážnejšiu, hoci menšiu rolu si zahral v sci-fi komédií z roku 2003 Mutant Swinger from Mars. Ešte v tom istom roku nasledovala aj už o čosi väčšia. Vo filme Cold Mountain si zahral hudobníka a milenca Renée Zellweger, s ktorou neskôr tvoril pár aj v skutočnosti. Spolu s Meg účinkovali v jednej scéne filmu Jima Jarmusha Coffee and Cigarettes, kde pri rannej káve predvádzal jeden z Teslových vynálezov. Pred tromi rokmi si zahral Elvisa Presleyho vo filme Walk Hard: The Dewey Cox Story. Účinkoval tiež v dokumentárnom filme It Might Get Loud, kde ako zástupca najmladšej hudobníckej generácie sekundoval Jimmovi Pageovi a Edgeovi v rozprave o prístupe hrania na elektrickú gitaru. S filmovaním má skúsenosti aj ako režisér, natočil napríklad klip The Dead Weather k piesni I Cut Like A Buffalo.


The Dead Weather - I Cut Like A Buffalo
Online verze stránky: https://www.muzikus.cz/publicistika/Konektor-Jack-White~14~duben~2010/

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam, poskytování funkcí sociálních médií a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte.