přihlášení uživatele
přihlásit trvale na tomto počítači
vyhledávaní

ostatníAstronautalis: Freestyle nie je mŕtvy, len spí

10.8.2012 | Autoři: Filip Drábek, Jana Kočišová | sekce: publicistika

Astronautalis

foto: Libor Galia

Je pár hodín do jeho koncertu na východoslovenskom festivale PoKe, sedíme s Astronautalisom za hlavným pódiom. Rozhovor nám preruší organizátor s tým, že v tejto chvíli máme jedinú možnosť rozprávať sa s Peterom Hookom, basgitaristom Joy Division a my voláme Andyho Bothwella s nami. Ten odmieta, vraj má pred Hookom prílišný respekt. A tak sme sa s americkým raperom, ktorý mimoriadne rád koncertuje v Čechách aj na Slovensku porozprávali o tom, aké to majú Američania jednoduché, ako bolo na koncerte Radiohead prípadne o tom prečo napísal skladbu o meste Čadca. A k všetkému tomu pridal ukážku toho, ako rýchlo dokáže rapovať.

Čo to máš za tetovanie?

Horskú kozu. Špeciálny druh, ktorý žije v Afganistane. Hovoril som si, že je pekná a zaujímava.

Zaujímaš sa o tú časť sveta?

Áno, ale je to pre mňa tiež trochu nemožné. Som Američan, blonďák s modrými očami. Ale naozaj mám takéto miesta skutočne rád.

Mal by si to tam skúsiť so svojou hudbou.

Tak to by bola asi tak v poradí štvrtá nemožná vec (smiech). Nemyslím si, že moja hudba práve zodpovedá právu šaríje.

Možno ak by ju počúvali skutočne do hĺbky.

Asi by to mali skutočne znova skúsiť.

Alebo ju prehnať cenzúrou. Poslal by si im slová a oni by začiernili to, čo sa nehodí.

Obávam sa, že by na konci ostal iba beat a žiadne slová.

Nie je rap práve o tých slovách?

Asi áno. Okolo rapu je stále taká smiešna debata. Niekto povie, že toto nie je rap, ale je to hip-hop. Celé to členenie na hip-hop a rap je spôsob, akým sa niektorí ľudia snažia mať zo seba lepší pocit. Ľudia mi občas povedia, že moja hudba nie je rap, ale že to je hip-hop. Tak po prvé mi nehovorte, kto do čerta som. Som raper a robím rapovú hudbu. Preneste sa cez to.

A čo alternatívny rap?

Je tu skupina fakt šikovných ľudí. Robia taký zvláštny indie rap.

Seba by si medzi alternatívny rap nezaradil?

Neviem. Mojou prácou nie je zaoberať sa tým, kam žánrovo spadám. Mojou prácou je robiť hudbu a to kam ju ľudia zaradia je na nich. Na mojich albumoch sú občas skladby, ktoré nie sú rapové vôbec. Nájde sa tam country, indie, folk...
Ja osobne sa považujem za rapera. Keď napríklad robím country pesničku, tak na nej pracujem ako na rapovej. Keby ste vzali niektorú z pomalých skladieb, zrýchlili ju a pridali k nej beat, bol by z toho rap. Vždy je tam totiž koncový rým, rámcovanie, vnútorný rytmus.  

Hovorí sa, že si neskutočne rýchly. Ako rýchlo vlastne dokážeš rapovať?

Za desať sekúnd odrapuje text s približne 70 slovami.


Ty vychádzaš z freestyle. Vraj je mŕtvy, ako je to možné?

Myslím, že nie je mŕtvy, len spí. V posledných piatich, šiestich rokoch je v "populárnom rape" dôraz kladený skôr na štýl a hudbu ako na texty. Začiatky rapu by dnes zneli smiešne, vtedy bol rap vyslovene o štýle. Bola to párty hudba a to je v poriadku. Potom prišiel Grandmaster Flash a trochu to zmenil, začalo ísť o slová.
My sme začiatkom deväťdesiatych rokov sústredili na slová tak veľmi, až to prestala byť zábavná hudba. To sa muselo prirodzene zmeniť, preto je to posledné desaťročie zase tanečnejšie. Keď už v hudbe nejde o to byť dobrým textárom, tak deti nezačnú len tak odrazu klásť dôraz na slová. Freestyling tak teraz skutočne nie je súčasťou kultúry, ale podľa mňa sa to vráti.

Takže ide len o súčasný stav?

Áno, v umení sa veci vracajú ako príliv a odliv a dnes sa interpreti sústredia skôr  na pop a tanec. Dôležitý je tiež battling, ktorý sa výrazne zmenil. Hovoríme o grind time alebo iných nových spôsoboch battlingu, ktoré sa uskutočňujú cez internet. Ide o mc súboje, pri ktorých súpera poznáš aj mesiac dopredu. Máš možnosť napísať tony slov, čo je výborné, ale ja by som to robiť nemohol. Je to niečo úplne iné, plánované, kým predým šlo o to sa nahnevať a protivníkovi sa vysmievať. Keď vyrastáš a sleduješ moderný battling, tak ide o prepracované repliky. Ak si potom pozrieš freestyle, je trochu nudný. Je to ako najskor si pozrieť Transformérov a potom nemý film. Povieš si fajn, ale páčilo sa mi to viac s tými robotmi, zbraňami a lasermi.

VIDEO: Astronautalis - Contrails (ft. Tegan Quin)


Rozmýšľaš o tom, aký zmysel majú tvoje skladby?

Rozmýšľam, ale v súvislosti s jednotlivými albumami. Stanovým si nejaký cieľ, ktorý chcem daným albumom dosiahnuť. V podstate vnímam albumy ako zadanie práce na vysokej. Je to ako písanie diplomovky.

Nahrávanie ten proces ukončí?

Áno, absolútne. Veľa času venujem príprave, rešeršu, zbieraniu nápadov. Dlhú dobu som písal skladby vcelku a naraz. No nejak som s tým procesom prestal, pretože som mal pocit, že jednotlivé veci sú nevyrovnané. Predtým som ich písal tak, ako prišli.
Teraz si napíšem pár riadkov a premýšľam kam to posuniem. Na chvíľu ich odložím nabok a vrátim sa k ním neskôr. Takýmto štýlom sa viac sústredím. Je totiž ťažké vrátiť sa k dokončenej pesničke a niečo meniť. Ale ak ju tvoríte postupne, máte oveľa viac času a je to precíznejšie.

Takže na jednej strane je tu freestyle a na druhej precízna práca.

Áno, hoci sú to dve veľmi odlišné veci. Freestyling je ako maľovanie Jacksona Pollocka. Naživo defínitívne freestyle, ale tiež je to tak trochu kalkulácia.

Je potom možné vybrať si pár kúskov z albumov a hrať ich živo?

Áno. Závisí to od typu turné, či mám so sebou iPad alebo živú kapelu. Na turné v Amerike zvyknem hrávať s kapelou. Je to skoro punková šou, silné gitary, bicie. Keď som bol napríklad na turné s Tegan and Sara, hral som úplne iné sety ako keď idem svoje turné, stále sa to mení.

A čo sety na festivaloch?

Na festivaloch zvyknem hrávať všetky tie super hlučné skladby nech je to zábava. Aj kapely, ktoré sú veľmi seriózne a výborné, ma musia baviť. Napríklad Radiohead. Chystám sa na ich koncert na konci turné, mám ich veľmi rád. Raz som ich videl, predchádzala tomu taká zvláštna situácia, niekto mi deň pred koncertom ponúkol lístky. Vlastne môjmu kamarátovi, lenže ten ich videl už šesťkrát a cítil sa hlúpo, že ich uvidí siedmy, keď by sa k lístkom mohol dostať niekto, kto ich ešte nevidel. Tak mi predal lístky za desaťnásobne nižšiu cenu a ja som šoféroval päť hodín tam a späť. Bolo to výborné, niektoré ich skladby sú vyslovene tanečné, napríklad Idioteque. Tak som tancoval a bavil sa a ľudia okolo mňa fajčili trávu a pozerali na mňa ako na blázna. To nemám rád, ľudia sa majú na koncertoch baviť.

Tvoje albumy sú koncepčné, aká bude téma ďalšieho albumu?

No vlastne aj dnes budem vystupovať s novou skladbou ešte v surovej verzii. Začal som ju dávať dokopy krátko pred začatím turné. Je to skladba o Slovensku. Môj prvý koncert na Slovensku bol v Čadci. Hoci je to malé mesto, predalo sa tam strašne veľa merchu. Keď som sa o tom bavil s promotérom, tak mi povedal, že je to výnimočné, lebo ľudia tu nemajú veľa peňazí a väčšinou ich radšej prepijú.  Neuveriteľná noc ďaleko v malom meste, malej krajine, v časti sveta, ktorej bez urážky, veľa ľudí nevenuje pozornosť. Keď v Amerike poviem, že idem hrať na Slovensko, čudujú sa mi, považujú ma za blázna. No keď neskôr vidia fotky, povedia: Tam chcem ísť tiež! Táto skladba, veľa skladieb na novom albume je o tom, že musíme vyvíjať úsilie, ak chceme aby sa veci uskutočnili, obzvlášť ak sú podmienky ťažké. Šesť mesiacov po hurikáne Katrina som bol v New Orleanse, kde si moja kamarátka rok a pol plánovala svadbu. Tak som sa jej pýtal, čo bude robiť. Povedala, že sa mieni vydať v New Orleans a že sa nestará o hurikán. V čase svadby boli ešte časti mesta pod vodou, inde nešiel prúd, vyzeralo to ako scéna z vojny. Bolo to veľmi smutné, no napriek tomu je fajn, že ľudia dokážu ostať pri svojom cieli, uvoľniť sa a zabávať.

Astronautalis + Bleubird, PoKe Festival 2012

foto: Jana Kočišová


Vyrástol som v pohodlnej krajine, žil som pohodlný život, všetko bolo jednoduché. Pred deviatimi rokmi som šiel na svoje prvé turné, pretože sa moja kariéra nehýbala. Nemali sme žiadne peniaze, spali sme v aute a jedli čo sa dalo, občas sme nejedli vôbec. Ľudia mi hovoria, že to čo robím je super, že by chceli dokázať niečo podobné. Vtedy im hovorím, že my sme to proste spravili, pretože sme museli, jednoducho som sa snažil spraviť niečo s mojou kariérou. Keď som na turné a vidím Slovákov, Číňanov, ľudí z rôznych častí sveta, tak si hovorím, že hoci majú ťažšie podmienky, stále vedia robiť to, čo ich baví, čo majú radi. Hudbu, lásku, zábavu... Myslím si, že práve Američania si často neuvedomujú aké to majú jednoduché. Toto nie je politizovanie, snažím sa ľudí motivovať. A to je aj smer, akým sa bude uberať nový album.
Online verze stránky: http://www.muzikus.cz/publicistika/Astronautalis-Freestyle-nie-je-mtvy-len-spi~10~srpen~2012/

Komentáře

celkový počet: 0

Buďte první...


 
 
 
&;

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam, poskytování funkcí sociálních médií a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte.