muzikus.cz na

facebook twitter
přihlášení uživatele
přihlásit trvale na tomto počítači
vyhledávaní

bicíBubenícke postrehy (5) - máte rytmické problémy?

8.6.2007 | Autor: Alexander Striežinec | sekce: pro muzikanty - workshopy

Bubenícke postrehy (5) - máte rytmické problémy?

Bubenícke postrehy (5) - máte rytmické problémy?

Čo rozlišuje bubeníka profesionála od amatérskeho hráča? Široký arzenál technických vymožeností (shops), spoľahlivá pulzácia, ale aj niečo iné, čomu sa hovorí: time feeling. V podstate ide o štýlové hranie, schopnosť prispôsobovať sa k určitému hudobnému žánru, vystihnúť jeho podstatu.

V tejto súvislosti nedá mi nespomenúť big bandového bubeníka menom Ed Shaughnessy. Tento pán rovných dvadsaťpäť(!) rokov sedel za bicími v domácej skupine televízneho hudobného programu Tonight Show, ktorú viedla známa osobnosť Johnny Carlson. Príprava na tomto programe začínala poobede, a pritom dopredu sa nikdy nevedelo, kto bude aktuálnym hosťom, koho budú práve doprevádzať. Ba ani, že aký štýl muziky sa bude hrať. Mohol to byť rockový kúsok, swing alebo pop, ale aj niečo v 7/8 metrume. Mohla to byť rýchla skladba, alebo pomalá balada. Títo muzikanti mali prísny denný režim. Po poldruha hodinovej tvrdej skúške dostali pätnásť minút na to, aby sa obliekli do smokingov a už sa nahrávala show, ktorú potom odvysielali v nočných hodinách. A to päťdesiat týždňov v roku každý deň. To obrovské kvantum muziky a štýlov toho štvrťstoročia zvládol pán Shaughnessy perfektne, čo svedčí o jeho výnimočnom cite pre time feeling.Vráťme sa trochu k správnej pulzácii. Ktorý z nás bubeníkov ešte nemal rytmické problémy? Kolegovia, hudobníci nás často obviňovali aj neprávom, ale najviac zabolelo, keď ich kritika bola naozaj oprávnená. Cítili sme sa mizerne, bezradne.

Takto sa mohol cítiť aj Max Wienberg, bubeník z kapely E Street Bandu, ktorá doprevádzala Brucea Springsteena. Práve on mu vyčítal, že na ich štúdiových nahrávkach sú nepresnosti. Wienberg, aby si zachránil svoj post v skupine, zahájil ochrannú akciu. Uznávaný bubeník-pedagóg Sonnie Igoe mu nariadil extrémne pomalé cvičenia. "Cvičil som paradiddle s metronómom nastaveným na šesťdesiatku. Medzi jednotlivými údermi boli také pauzy, že som si mohol kľudne odskočiť a dať si sendvič." Takto presedel pri metronóme počas dvoch rokov stovky hodín. Priatelia bubeníci sa mu tiež snažili pomôcť. Steve Gadd mu radil: kľud pri hraní, relax. Bernard Purdie: počas brejkov neprestaň hrať veľký bubon. Podľa vlastných slov, najviac mu pomohol Buddy Rich. Ten ho navádzal, aby zmenil spôsob držania paličiek v ľavej ruke: namiesto dovtedy používanej matched gripu (germánsky grip) začal používať jazzmanmi hojne uprednostnené držanie paličky, traditional grip. "Nehovorím, že každému to pomáha. Keď máš rytmické problémy, skús to." Najúčinnejšie si môžeme svoje rytmické cítenie vylepšiť pomocou takých pomôcok, ako sú metronóm, automatický bubeník a nahrávky.

Z metronómov sú vhodné najmä tie elektrické s výstupom na slúchadlo. Pri cvičení s ním treba dbať na to, aby sme nastavovali čo najrozmanitejšie tempá. Často sa totiž stáva, že mladí adepti najradšej cvičia vo svojich obľúbených tempách. Tak vznikajú bubeníci, ktorí vlastne ovládajú len dve tempá: rýchle a pomalé. Zrýchlenie a spomalenie sa najčastejšie stane, keď má bubeník zahrať nejaký brejk. K tomu smeruje aj horeuvedená rada o tom, že počas brejkov treba udržať tempo pomocou veľkého bubna. Dobrý spôsob prekonania tohoto problému je cvičiť brejky v určitých úsekoch, povedzme sedem taktov základného rytmu plus jeden takt brejk.

Účinnejšia, ale aj nákladnejšia pomôcka je automatický bubeník. Tu sa dajú všetky brejky, predrazy a akcenty naprogramovať, "nalupovať" a cvičiť ich dokola. Podľa jeho slov, takto získal svoje základy aj skvelý bubeník Steve Smith.

Prastarý spôsob cvičenia je hranie s gramoplatňami, magneťákom, s cédéčkami a novšími zvukovými zdrojmi. Najväčšia výhoda z hrania nahrávkami je, že okrem správnej pulzácie môžeme "odkopčiť" aj muzikantský cit zdvojovaného bubeníka. Koniec koncom, dnes už bežne prístupné play-along nahrávky (muzika mínus bicie) sú taktiež prospešnými pomôckami.A ešte jedna praktická rada. Pri cvičení so spomenutými spôsobmi treba dbať na to, aby bola vyvážená sila zvuku medzi našou sadou a medzi zvukovým zdrojom. Ja to dosahujem tak, že zo slúchadla používam len jednu stranu, druhá strana je vytočená, tým pádom intenzita zvuku bubnov je podobná, ako pri hraní s kapelou. Toto je dôležitejšie, ako by sme si to mysleli.

Psáno pro: časopis Muzikus 2006/11

Online verze stránky: http://www.muzikus.cz/pro-muzikanty-workshopy/Bubenicke-postrehy-5-mate-rytmicke-problemy~08~cerven~2007/

Komentáře

celkový počet: 1

Danoš  Pomalé tempa jsou základ

     
 
 
&;

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam, poskytování funkcí sociálních médií a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte.