muzikus.cz na

facebook twitter
přihlášení uživatele
přihlásit trvale na tomto počítači
vyhledávaní

kytaraFender Factory Tour - hráči na veľkej šachovnici

24.10.2006 | Autor: Martin Chrobák | sekce: pro muzikanty - seriály

Fender Factory Tour - hráči na veľkej šachovnici

Fender Factory Tour - hráči na veľkej šachovnici

Keď Bill Schultz s partiou najbližších priateľov preberal roku 1985 firmu Fender zo „spárov“ spoločnosti CBS, mesačná produkcia činila iba osemdesiat nástrojov. Piati noví majitelia vyrobené nástroje sami balili a chodili s nimi na stanicu. Spolu s obnovujúcim sa renomé značky sa za krátku dobu začali meniť i výrobné podmienky.

Ručná práca
Z pôvodnej neklimatizovanej haly ve Fullertone sa výroba presunula do nového objektu v Corone v Kalifornii. Mnoho problémov s gitarami Fender v sedemdesiatych rokoch bolo spôsobených tým, že firma CBS, v snahe ušetriť, upustila od Leovho štýlu sebestačnosti a časť súčiastok začala objednávať od externých dodávateľov. S tým súvisela i zmena pôvodných materiálov, ktorá sa negatívne odrazila na funkčnosti i zvuku. Noví majitelia chceli v osemdesiatych rokoch naviazať na pôvodnú kvalitu, preto sa v mnohom vrátili tam, kde Leo prestal. Z pôvodného sídla preniesli všetky staré stroje na výrobu snímačov, tremolo blokov a iných súčiastok, ktoré sa dodnes vyrábajú ručne – napríklad struny sa dnes opäť vyrábajú na starých nemeckých strojoch, taktiež výroba vintage snímačov sa vrátila k pôvodným materiálom a ich vinutie je ručné. Vývoj sa však nezastavil a v súčasnosti sa v priestoroch firmy nachádzajú už i CNC stroje naprogramované na automatizované vyrezávanie krkov a tiel. Automatizácia vyzerá tak, že do stroja sa vloží doska a za pár desiatok sekúnd sa z neho vyberie hotový polotovar. Zatiaľ čo forma korpusov je prakticky definitívna, najväčšia pracnosť pripadá na krk nástroja. Finalizuje sa s vysokým podielom ručnej práce, čo zaberie približne 50 % celkového času výroby gitary. Ručne sa dolaďuje jeho prierez, opracovanie pražcov, osadenie nultým pražcom... Vzhľadom k rýchlosti, akou sú CNC stroje schopné z dreveného polotovaru vypracovať telo nástroja, dá sa časový pomer ručnej práce, vynaloženej pri stavbe celej gitary, odhadnúť až na 90 %.

Povrchová úprava
Zvláštny dôraz sa kladie na brúsenie a leštenie lakov. To je stále veľmi pracná a zároveň i veľmi drahá záležitosť. Aj preto vznikla i séria Highway s použitím jednoduchého akrylátového laku, ktorý je veľmi citlivý. Pri týchto nástrojoch sa vopred ráta s tým, že na ich povrchu sa skorej prejavia stopy opotrebovania. To však možno chápať ako rýchlu cestu k cenovo dostupnému nástroju so štýlovou patinou.
Na niektorých replikách starých modelov sa vytvárajú imidžové stopy zubov času umelým spôsobom. Používa sa pri tom viacero kurióznych praktík. Napríklad popraskaný lak sa vytvára postriekaním špeciálnym sprejom, ktorý na povrchu gitary vytvorí teplotu mínus dvadsať stupňov. Na čerstvo nastriekanom a vyleštenom laku sa v dôsledku prudkej zmeny teplôt okamžite vytvorí sieť prasklín.
Optický dojem, že gitara bola pri používaní prirodzene obúchaná, vytvárajú mexické robotníčky pomocou zväzkov kľúčov, ktorými určitú dobu tlčú hlava-nehlava do dreva nového nástroja. Potom do čerstvých „rán“ votrú sadze a iné znečisťujúce elementy, aby gitara pôsobila dojmom, že hráč už do nej rokmi hrania uložil svoje vzorky DNA. Nakoniec celé svoje dielo zakonzervujú politúrou.

Custom Shop
Povestnú kvalitu vintage gitár Fender sa v súčasnosti snaží suplovať firemný Custom Shop. Nedá sa objektívne posúdiť, či sa súčasné gitary z Custom Shopu v priemere vyrovnajú nástrojom z päťdesiatych a šesťdesiatych rokov, no na základe skúseností návštevníkov Custom Shopu, ku ktorej patrila i možnosť porovnania replík s originálom, sa modely stratocastrov Steve Ray Vaughan a Rory Galagher blížia k originálnym predlohám s virtuálnou dokonalosťou, a to po stránke vzhľadu i zvuku.
V bežnej výrobe sa väčšina tiel skladá z troch alebo piatich kusov dreva, v Custom Shope sa korpusy skladajú z dvoch a výnimočne aj z jedného kusu. Hoci množstvo nástrojov je limitované a najčastejšie sa jedná o individuálne gitary a basy, záber Custom Shopu je široký a jeho popularita stále stúpa.

Aparáty
Kvalita špičkových ručne spájkovaných zosilňovačov je overovaná sériou testov. Najprv každý kus absolvuje záťažový test, pri ktorom sa aparáty skratujú a delia sa na tie, ktoré tento šok neunesú a tie, ktoré ho prežijú. Druhá skupina postupuje do ďalšej komory, v ktorej ich vlastnosti pri vysokých hlasitostiach skúša ďalší kontrolór s gitarou a nakoniec sa ešte sériové aparáty, ako napriklad kombá zo série Hot Rod určené pre americký trh, dolaďujú podľa toho, či sa budú používať na jazz, rock, blues, alebo country. Rozdiel je poznať i na celkovom zvuku, preto je škoda, že k nám sa takto upravené aparáty nedostávajú. Druhá vec je, že v americkej sieti je napätie 120 V a, podľa skúseností Boba Hangoniho, hrajú gitarové sety v tejto sieti lepšie než na našich 230 V: „Ani jedna gitara so single-coil snímačmi tam nebrumela. U nás brumia všetky, aj tie s humbuckermi! Príčinou je zrejme elektromagnetický šum, alebo iné `nečistoty` v našej sieti, ktoré sa v americkej z nejakých príčin nevyskytujú. Ani u nás nebol brum snímačov kedysi tak dramatický. Zintenzívnil sa možno pred dvadsiatimi rokmi,“ dodáva Bobo Hangoni a prilieva tým oheň pod kotol výrobcom a predajcom sieťových filtrov.

Fender Factory Tour - hráči na veľkej šachovnici

Fender Factory Tour - hráči na veľkej šachovnici



Ensenada
Fender má dve vlastné fabriky – americkú v Corone a mexickú v Ensenade. Kalifornská továreň je strategicky umiestnená neďaleko mexickej hranice a tak asi osemdesiat percent robotníkov je mexického pôvodu. Ich vzťah k fenoménu Fender je omnoho prozaickejší než náš. Mnoho z nich za prácou do tejto „fabriky“ dochádza spoza hraníc a tak na obidvoch miestach pracujú prakticky tí istí ľudia. Fender, samozrejme, nie je jedinou pracovnou príležitosťou na juhu Spojených štátov a preto sa pri prechode hraníc z Mexika do Kalifornie bežne čaká v rade i šesť hodín. Na americkej strane je kontrola veľmi tvrdá a rady čakajúcich dosahujú i niekoľko kilometrov. Napriek tomu je komunikácia medzi obidvomi filiálkami veľmi čulá. Funguje tu výmena pracovníkov, v rámci ktorej sa na určitú dobu vystrieda 50 % zamestnancov z jednej i druhej továrne. Tých lepších a skúsenejších pracovníkov z Ensenady si časom vypýta centrála, aby pod dohľadom skúsených majstrov mohli robiť aj v Custom Shope, ale bežnú produkciu robia aj v USA skoro výlučne Mexičania. Medzi štandardnými mexickými výrobkami a ekonomickou časťou americkej produkcie (napríklad Highway) prakticky nie je kvalitatívny rozdiel. Na pohľad môžu výrobky z oboch strán El Pasa vyzerať rovnako, postrehnuteľný rozdiel spočíva až v kvalite použitého materiálu. Drevo na výrobu sa sústreďuje v rozsiahlom hlavnom sklade, spoločnom pre obidve fabriky, ktorý je situovaný v americkej Corone. Tu sa rozdeľuje drevo so zreteľom na to, aby kvalitnejšie kusy zostávali pre výrobu nástrojov Made in USA.

Corona
Súčasná fabrika v Corone bola zásadne inovovaná po tom, ako sa v Kalifornii sprísnili enviromentálne zákony. Vo výrobnej hale vznikol uzatvorený cyklus s vlastnou mikroklímou, odkiaľ sa nič nedostane von. Objekt sa nachádza v južnej Kalifornii, kde je sucho a horúco, vo vnútri je prostredie so stálou teplotou a udržiavanou vlhkosťou 45 %. Kvalitná klimatizácia nespôsobuje zamestnancom žiadne zdravotné problémy. Vo vnútri dvojposchodovej výrobnej haly vládne, počas plnej prevádzky, až prekvapujúce ticho, ktoré občas preruší iba spomínaný tlkot kľúčov. V dvojposchodovej hale je sústredená bežná sériová výroba na prízemí a špeciály, ako napríklad arch-top gitary Benedetto sa vyrábajú na poschodí. Celý proces výroby archtop gitár Benedetto zvláda partia troch až piatich majstrov. Master Builders, respektíve Senior Master Builders ako John English alebo Mark Kendrick majú individuálne dielne.
Koncern Fender má pod sebou viacero značiek ako Charvel, Jackson, Guild, Gretsch a Tacoma, no nie všetky sa však vyrábajú v továrni v Corone. Časť produkcie sa presunula do krajín Ázie a gitary Tacoma vznikajú v pôvodnej fabrike v severnej Kalifornii v súčasnosti vlastnenej Fendrom, ktorá sa nachádza. Fender kúpil túto značku aj s ohľadom na know-how tamojších majstrov, ktoré chcel využiť v prospech vlastných akustických gitár. Túto sériu pod názvom Esenada produkuje v mexickej pobočke, kam prichádzajú na výrobu dohliadať majstri z Tacomy. Medzinárodný koncern Fender už v súčasnosti hrá na omnoho väčšej šachovnici, kde podstatná kreatívna úloha pripadá na manipuláciu s ľudskými zdrojmi, know-how, ekonomikou a marketingom.
Po tom, ako Bill Schultz pred dvomi rokmi odišiel do dôchodku a predal svoj podiel, sú zrejmé snahy majiteľov značky o čo najmasovejší predaj a pokrytie trhu vo všetkých cenových kategóriách. Určité obavy z toho, či sa nebude opakovať história s CBS, rozptýlili stretnutia s šéfmi obidvoch tovární. Obidvaja páni sa preukázali ako entuziasti, ktorí majú cit pre muzikantov a veľmi im záleží na kvalite i na udržaní hodnoty dedičstva, ktoré patrí k americkému rodinnému striebru.


Spracované na základe reflexií Petka Marinova a Boba Hangoniho, účastníkov Factory Tour, ktorú firma Fender usparadúva pri príležitosti NAMM Show.

Psáno pro: časopis Muzikus 2006/09

Online verze stránky: http://www.muzikus.cz/pro-muzikanty-serialy/Fender-Factory-Tour-hraci-na-vekej-sachovnici-vyrobni-reportaz~24~rijen~2006/

Komentáře

celkový počet: 0

Buďte první...


 
 
 
&;

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam, poskytování funkcí sociálních médií a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte.