Bubenícke postrehy XXX - In Memoriam Earl Palmer (1924-2008)

Bubenícke postrehy XXX - In Memoriam  Earl Palmer (1924-2008)
Bubenícke postrehy XXX - In Memoriam Earl Palmer (1924-2008)

Niekedy témy určuje sám život. V septembri prišla správa, že zomrel legendárny štúdiový bubeník Earl Palmer.

 

O New Orleanse bolo naposledy počuť v súvislosti s tragédiou spôsobenou tájfúnom a obrovskou prílivovou vlnou. Muzikológovia toto miesto považujú za rodné mesto jazzu. V bubeníckej obci registrujeme celý rad vynikajúcich bubeníkov, pochádzajúcich z New Orleansu. Narodil sa tam praotec jazzového bubnovania Baby Dods, ale aj Zigaboo Modeliste a Idris Muhammad, z mladších Stanton Moore. Tam uzrel svetlo sveta aj Earl Palmer, najviac zamestnávaný štúdiový bubeník v histórii. Už ako päťročný stál na javisku ako step-tanečník. Jeho rodičia boli členmi estrádnej skupiny, s ktorou cestovala po štátoch vtedy obľúbená černošská hviezda Ida Cox. V tomto bode sa Palmerov životný osud veľmi podobá na životný príbeh Buddyho Richa.

 

V druhej svetovej vojne slúžil ako vojak v Európe, po návrate domov sa stal členom skupiny, ktorú viedol Dave Bartholomew. Tu sa objavil spevák, mladý talent Fats Domino. V roku 1950 sa Palmer stal domovým bubeníkom v malom štúdiu Cosimo Matassa v New Orleanse. Ešte v tom istom roku hral na nahrávke spomínaného Fatsa Domina s názvom The Fat Man, ktorá dosiahla miliónový predaj. Nasledovali ďalšie nahrávky raného rock and rollu a v tomto malom štúdiu sa podarilo „vyvinúť“ zvuk, ktorý bol označovaný ako „The New Orleans sound“. Bola to zmeska jazzu, bluesu a R & B.

 

Toto prilákalo do New Orleansu, vtedy ešte neznámeho speváka, menom Little Richard. Nasledovali také hity, ako Tutty Frutty, Long Tall SallyLucilleGood Golly Miss Molly. Dnes už kúsky zo zlatého fondu rock and rollu.

 

V roku 1957 sa Palmer presunul do Goldstar Studio v Los Angeles, kde sa hneď zúčastnil na nahrávaní iného super hitu s názvom La Bamba (Ritchie Valens).

 

Earl Palmer bol stelesnením univerzálneho bubeníka. Hral rock and roll (Fats Domino, Eddie Cochran, Little Richard), tínedžerské hity (Monkees), rock (Beach Boys, The Byrds). Spolupracoval na albume Sinatra and Swingin‘ Brass a bubnoval na platniach, ktoré naspievali Sarah Vaughan, Sam Cooke, Ray Charles a B. B. King. Sprevádzal aj takých štylistov ako Tom Waits, Neil Young a Elvis Costello. Príležitostne spolupracoval aj s jazzmanmi (Count Basie a Dizzy Gillespie). Objavil sa aj vo filmových (Top Gun) a televíznych (Batman, Mission: Inpossible) muzikách.

V každom hudobnom štýle sa cítil doma a počas najlepších desiatich rokov jeho pôsobenia nenájdeme obdobie, kedy na hitparáde nebola skladba s jeho bubnovaním. Little Richard ho charakterizoval ako skvelého človeka a najlepšieho „session“ bubeníka všetkých čias. Spisovateľ Chas „Dr. Rock“ White v biografii o Little Richardovi píše: „Palmer obyčajne používal len veľký bubon, malý bubon a činely, ale niekedy to znelo, ako keby hralo desaťtisíc bubeníkov naraz. V skladbe All Around The World ako keby Richarda sprevádzala celá plejáda bubeníkov kmeňa Burundi.“

Keď slávný producent Phil Spector v šesťdesiatych rokoch vymyslel svoj „wall off sound“ (je to nahrávacia technika využívajúca prirodzený dozvuk) siahol po Palmerovi. Ukážkovým príkladom tohto soundu je nahrávka Ika & Tiny  Turnerovcov: River Deep, Mountain High.

 

V roku 2000, ako jeden z mála štúdiových hráčov, sa Earl Palmer dostal do rockovej siene slávy (Rock and Roll Hall of Fame). Pritom on sám sa skôr pokladal za jazzového bubeníka. V jeho životopisnej knihe, ktorá vyšla s názvom Backbeat: Earl Palmer´s Story takto o tom hovorí: „Čo znamenal pre mňa rock and roll? Keď som nahrával, bolo mi jedno, či je tam ako sólista Little Richard, Fats Domino, alebo niekto iný. Hlavne, že si ma vybrali pre tú nahrávku a hlavne, že to bolo dobre zaplatené. Na revanš, snažil som sa tie peniaze zaslúžiť. Mojím krédom bolo, že každú nahrávku som bral ako moju najobľúbenejšiu.“

 

Pripomínam, že v najlepších rokoch Earl Palmer, ako vychytený „session“ bubeník zarábal okolo stotisíc dolárov ročne.

 

V posledných rokoch svojho života pendloval medzi klubmi západného pobrežia s vlastným jazzovým triom. Hovorí sa o ňom, že v kufríku svojho auta vždy mal uloženú biciu sadu. Bol vždy akcie schopný...

Psáno pro časopis Muzikus