Bubenícke postrehy XXVI - Činely I

Bubenícke postrehy XXVI - Činely I
Bubenícke postrehy XXVI - Činely I

Strohý názov skrýva širokú a zaujímavú tému. Činely majú bohatú, päťtisícročnú históriu a nemenej obšírnu prítomnosť. Moje vedomosti skúsim zhrnúť do dvoch kapitol, čo samozrejme nestačí, ale aspoň priblížim tie najdôležitejšie fakty.

 

História týchto metalofónnych nástrojov siaha do dávnej minulosti, činely dokonca spomínajú aj v Biblii, a to až v piatich kapitolách. Poznali ich už aj staroveké kultúry (Sumeri, Babylončania, starovekí Gréci, Rimania). V Európe sa objavili v desiatom storočí, ale rozširovať sa začali až v sedemnástom storočí, zásluhou tureckých vojsk. Z hľadiska jazzovej a rockovej hudby je dôležitý fakt, že sa ustálili dva druhy činelov: čínske a turecké.

 

Čínske činely sa stali súčasťou bicích sad v rannom období jazzovej hudby. Používali sa výlučne na zvukovú ozdobu a len veľmi zriedka na zdôraznenie rytmu. Aj v tomto prípade praktizovali tzv. uzavretú techniku, keď bubeník jednou rukou tlmí činel a druhou na ňom hrá. Čínsky činel bol zhotovený z tenkého, pevného materiálu, mal prehnuté kraje a hranatý klobúčik (hat). Bol oveľa lacnejší ako turecký činel, ale mal menej kvalitný zvuk. Vývojom bubnovej techniky sa zvyšovali aj nároky na zvuk činelov a tak čínske činely nahradili turecké.

 

Tie sa zhotovovali z hrubšieho materiálu, klobúčik mali oblý, zvuk čistý, zvonivý. Prvé zmienky o výrobe tureckých činelov pochádzajú z roku 1801. Píše o tom odborný časopis Journal für Fabrik Manufaktur und Handlung. Spomína výrobky firmy Hamid sídliacej vo Viedni. Podľa tohto článku sa zliatina vyrábala zo 78,55 % medi, 20,28 % cínu, 0,54 % olova a 0,18 % železa, toto zloženie je veľmi podobné tomu, aké materiály používajú firmy aj dnes.

 

Nedávno som organizoval workshop v Bratislave pre mladých bubeníkov, na ktorom prednášal americký bubeník-pedagóg Howard Curtis. Pri rozprávaní o histórii bubnovania spomenul, že jeden z najdôležitejších momentov v histórii tohto nástroja bolo prenesenie základnej pulzácie z malého bubna na činely. Bol to zrejme proces, ale podľa môjho mentora, veľmi výrazne sa zaslúžil o to bubeník menom „Big“ Sid Catlett (1910–1951). Tento vyše dvojmetrový bubeník bol veľký nielen vzrastom, ale aj jeho krátke účinkovanie na scéne môžeme charakterizovať podobne. Bol jeden z mála z tých, ktorí si zahrali aj s Louisom Armstrongom a Charliem Parkerom. Bol teda akýmsi spojivom medzi raným swingom a bebopom.

 

Firma firiem sa volá samozrejme Zildjian. Už meno tejto rodiny vystihuje ich poslanie: v tureckom jazyku slovo zildjian znamená „vyrábač činelov“. Táto chýrna rodina vyrábala činely v Turecku od roku 1623. Aram a Avedis presťahovali svoju firmu do USA v roku 1929 a odvtedy hrajú prím na trhu činelov. Hegemóniu firmy Zildjian sa v podstate dodnes nepodarilo prelomiť, hoci aktuálna ponuka tohto nástroja je značne široká.

 

Konkurovať im dlhé roky dokázala jedine švajčiarska firma Paiste. Michael Paiste, starý otec dnešných majiteľov, pochádza z Estónska, vo Švajčiarsku sa usadil v roku 1957. Ich výrobky sa objavili na americkom trhu na začiatku šesťdesiatych rokov. Je zaujímavé, že istý čas sa predávali aj taniere označené značkou Paiste-Ludwig.

 

Ďalšiu konkurenciu vygenerovala firma Zildjian sama: na začiatku osemdesiatych rokov sa Robert Zildjian s dvomi spolupracovníkmi rozhodli založiť si vlastný podnik. Názov Sabian vznikol z prvých písmen mien Robertových detí: Sally, Billy a Andy. Tradičná kvalita týchto nástrojov samozrejme zabezpečovala úspech a Sabian sa rýchlo zaradil medzi vedúce činelové firmy.

 

Medzitým sa začala presadzovať aj pôvodná „zildjianská“ firma v Turecku a pod menom Istanbul sa taktiež etablovala na svetovom trhu. Nie tak dávno sa táto firma rozštiepila a dnes ich nájdeme tak pod značkou Agop ako aj s označením Mehmet. Činely vyrábané priamo v Turecku sú stále v kurze, stále sa objavujú aj nové firmy. U nás sa dosť presadzuje firma Anatolian (názov je odvodený od tureckej vysočiny).

 

Asi najvážnejším európskym konkurentom firmy Paiste je nemecký Meinl. Hlavne v poslednej dobe sa vypracovali svojím rozmerom na ozajstnú mega firmu, ktorej výrobky sa so svojou kvalitou vyrovnajú úplnej špičke. S kvalitou môže byť vzorom aj talianska UFIP. Vznikla v roku 1931 spojením viacerých firiem, vyrábajúcich činely (Union Fabricants Italiani Piatti). V poslednej dobe ma pri výbere činelov pre mojich žiakov zaujala brazílska značka Orion. U ich výrobkov pomer ceny a kvality je mimoriadne priaznivý.

 

V nasledujúcom čísle si povieme viac o samotných čineloch.

Psáno pro časopis Muzikus