muzikus.cz na

facebook twitter
přihlášení uživatele
přihlásit trvale na tomto počítači
vyhledávaní

bicíBubenícke postrehy XLVI - Nájdi si svoj štýl II

25.2.2011 | Autor: Alexander Strieženec | sekce: pro muzikanty - seriály

Bubenícke postrehy XLVI - Nájdi si svoj štýl II

Bubenícke postrehy XLVI - Nájdi si svoj štýl II

Všetky odborné prieskumy dokazujú, že držať paličky spôsobom tzv. matched grip je výhodnejší, úderové kombinácie sa uskutočňujú takto ľahšie. A predsa, kopa významných bubeníkov drží paličky odlišne v pravej a ľavej ruke (traditional grip). Nedávno som čítal článok vychvaľujúci takéto tradičné držanie paličiek. Napísal ho bubeník menom Ben Sesar a je zaujímavé, že je to hráč štýlu country.

Mojím žiakom radím používať matched grip, tradičný spôsob učím len výnimočne. Vyžaduje si totiž viac cvičného času, ktorý málokto je ochotný oferovať. Keď sa budete rozhodovať o tom, akým spôsobom chcete hrať, tento časový faktor treba mať na zreteli. Samozrejme, aj ja som začínal s rovnakým držaním v oboch rukách, no potom taký obľúbenec ako Steve Gadd ma inšpiroval k tradičnému spôsobu. A nie len on! Stalo sa, že na steny môjho pracovného „kumbálu“ som vylepil plagáty s mojimi bubeníckymi vzormi. Až spätne som zbadal, že všetci, rad radom, držia paličku v ľavej ruke tradičným spôsobom. A to aj rockáč Ginger Baker, ktorý, podľa záznamov z koncertov, stále držal matched. Bral som to ako odkaz z vrchu a s tradičným držaním som vydržal dodnes. Irónia osudu je, že Steve Gadd nedávno so svojou kapelou vystúpil na Bratislavských jazzových dňoch. Hral ako som očakával: s veľkým citom, presne a trochu odmerane. A hral celý čas matched grip... S Gingerom Bakerom je to tak, že ešte v šesťdesiatych rokoch striedal tradičné s matched, ale v poslednom čase vôbec tradičné držanie nepoužíva. Je záznam z projektu spred pár rokov, kde hrajú s ním aj jazzmani Charlie Haden a Bill Frisell, a Ginger hrá stále matched grip.

Pred rokmi som predsa zmenil spôsob držania paličiek, ale v pravej ruke (pre mňa v ľavej, lebo hrám opačne). V jednom prastarom rozhovore sa o takejto držania zmienil jazzový veterán Papa Jo Jones. Opisoval tam, že v pravej ruke paličku drží tak, že pritom nevyužíva ukazovák, ale stredný prst. Vtedy som ešte veľmi nechápal, ako to funguje, no neskôr o tom hovoril aj Dave Weckl, ktorého tento spôsob tiež oslovil. Potom keď sa objavila jeho videoškola (Dave Weckl: A Natural Evolution, How to Develop Technuque), vysvetľujúcu túto techniku, osvojil som si to aj. Dodnes tak hrám, funguje to, ale mám taký pocit, že okrem mňa a Weckla (Papa Jo Jones už dávno nežije) nehrá takto nikto. Poznáte niekoho, kto takto používa svoju pravú ruku?

Ďalší faktor, ktorý ovplyvňuje náš štýl, je tvorba tónu. Stále si myslím, že Moellerova metóda je geniálny výmysel, ktorý posunie našu hru dopredu. Mimoriadne efektný štýl sa dá vypestovať s kombináciou moellerky a techniky, ktorá je známa ako free stroke roll. Pritom tieto techniky vzájomne ostro kontrastujú: moelerka je o akcentoch, free stroke o plynulém (flowing) hraniu. Free stroke roll si ešte niekedy v budúcnosti rozoberieme dôkladnejšie.

Keď niekto pozná moje názory, vie, že som absolútne na strane rudimentov. Jedno je isté: pestuj hocijaký štýl muziky, technická vyspelosť ti bude len na osoh. Už spomenutý Ginger Baker, ktorého registrujeme ako rockového búchača, disponuje obdivuhodnou technikou (viď inštruktáž). Konkurenčný bubeník, u Jimiho Hendrixa Mitch Mitchell, mal taktiež vycibrenú techniku. Ešte viac kontrastujú hráčske možnosti bubeníka Travisa Barkera so štýlom muziky, ktorú hral v skupine Blink-182. On seba charakterizoval ako jazzového bubeníka hrajúciho punk.
K vlastnému štýlu je nevyhnutné zaobstarať si vhodné nástroje. Nemám na mysli svetové značky, ale napríklad vyhovujúce rozmery. Porozprávam môj prípad. Túžil som mať jazzovú sadu. Vybral som si rozmery, farbu a nakoniec aj značku. Navštívil som mamutí obchod v rakúskom Neudorfe, ktorý tam dnes už nesídli (je tam obchod s nástrojmi inej firmy). Bolo tam dovedna tridsať bubnových sad, len to nemali, čo som potreboval ja. Ochotne to objednali, tak som sa postupne dostal k vytúženým nástrojom. Posledný kus, osemnástku veľký bubon som dostal tak osem mesiacov po objednaní. Dlhý čas čakania som nikdy neoľutoval, sada znie vynikajúco, hlavne v k jazzu blízkych muzikách. A predsa má aj nedostatky! V štýloch, kde sa preferuje veľký bubon, tam tá osemnástka je trochu málo. Ani nie zvuk, ako intenzita k pomeru ostatným nástrojom. Riešim to teda tak, že do kapely so zameraním na groovie som oprášil svoje staré, no stále obľúbené Sonory s dvadsiatkou pri nohe.

Vo všeobecnosti si myslím, že dvadsiatka veľký bubon je najviac prispôsobivý nástroj. Pri správnom ladeniu dokážete z neho dostať vzdušný, odľahčený zvuk, ale aj hutnejší. Samozrejme pre rýdzo rockové účely väčšie rozmery slúžia lepšie.

Výber vhodných nástrojov v súvislosti zo štýlovosťou je, pravda, široká téma, na ktorú tu teraz niet priestoru. Najbližšie rozoberieme ďalšie aspekty vytváranie vlastného štýlu. Mimo iného aj rukoklady.

Portrét: Ginger Baker

Peter Edward „Ginger“ Baker (nar. 1939) začínal s jazzom, na konci päťdesiatych a začiatkom šesťdesiatych rokov. Hral v kapele s dlhým menom: Storyville Jazz Men and The Hugh Rayner Allstars hrajúci tradičný jazz, s ktorou nahral aj gramofónovú platňu Stroryville Re-Visited. Blues a čiernú hudbu sprevádzal v Graham Bond Organization. V roku 1966 utvoril skupinu Cream, ktorá mala len krátke trvanie, ale o to intenzívnejšie sa zapísala do dejín hudby. Po rozpade Cream založil Blind Faith, prvú superkapelu v rockových dejinách, kde mu sekundovali Eric Clapton, Steve Winvood, a Ric Grech. Nasledovali kapely ako Ginger Baker’s Air Force, neskôr Energy, a účinkoval chvíľu aj v známych skupinách ako Atomic Rooster a punkovom Public Image Ltd.

Ginger Baker je ozajstná hviezda, jeho činnosť je aj mediálne dostatočne zmapovaná. S názvom Hellreiser je na trhu kniha s jeho životopisom a účinkuje aj vo filme Ginger Baker in Africa.

Ponúkam vám netradičný prehľad jeho pôsobenie v rôznych zoskupeniach na internetovom prekladači YouTube. Keď zapíšete názov: „Ginger Baker Discography“, ponúka sa vám jeho bohato ilustrovaná hudobná dráha. V ďalšom klipe hovorí o svojej technike - Ginger Baker Drum Clinic 1968. Jeho sóla z obdobia Creamu: Ginger Baker Drum Solo, Ginger Baker Drum Solo Toad, 1968. Pozrite si jednu z najslávnejších peciek od Cream: Cream - Sunshine of Your Love. Tú istú skladbu so svojou inou formáciou hrajú inak: Ginger Baker’s Airforce - Sunshine of Your Love. Dobre šlapala aj kapela Baker Gurvitz Army: Baker Gurvitz Army Freedom... Live 1975. Ginger vždy inklinoval k africkej hudbe. V skupine Salt zahral si aj s hudobníkmi z Nigérie Ginger Baker & Salt. V roku 2005 nakrátko obnovili Cream, zahrali tri koncerty v New Yorku v Medison Square Garden a štyri v Londýne v Royal Albert Hall. Skladba Toad je slávna hlavne pre bubnové sólo: Cream Toad (w / Extended Drum Solo). Vo formácii BBM hral na gitare Garry Moore. Zahrali si aj jednu z prvých hitov skupiny Cream o aute značky NSU: Bruce Baker & Moore (BBM) - N.S.U. Ginger si pokojne zahral aj takými jazzmanmi ako Charlie Haden a Bill Frisell: Bill Frisell, Charlie Haden & Ginger Baker. Bakerov syn Kofi Baker je taktiež bubeník, aj si spolu zabúchali: Ginger Baker and His Son, Kofi Baker Perform a Drum Duet. Vlani mal 70 rokov. Oslávil to, ako inak, bubnovaním: Ginger Baker Live @ The Jazz Cafe LONDON.mov, Ginger Baker’s 70th birthday’s party by Tiziana Callari.

O sebe hovorí, že nikdy nebol rockovým bubeníkom, stále sa rátal medzi jazzmanov. Niektoré nahrávky svedčia o inom. Každý nech si to posúdi sám... Ginger Baker od konca roku 1990 hral na bubnoch Ludwig, potom presedlal na značku Drum Workshop.
My tu predstavíme sadu, na ktorej odohral zo slávnymi Cream poslednú šnúru v roku 1968.

Bicie: Ludwig

1 5 x 14” Super-Sensitive Metal Snare
2 12 x 8” tom
3 13 x 9” tom
4 14 x 14” floor tom
5 14 x 16” floor tom
6 22 x 14” bass drum (pri ľavej nohe)
7 22 x 14” bass drum (pri pravej nohe)

Činely: Zildjian, Ginger často používal na jednom stojane dva činely nad sebou.

A 14” hi-hats
B 17” crash (na lavo, ako vrchná)
C 18” crash (ako spodná)
D 17” crash (na pravo ako vrchná)
E 18” crash (ako spodná)
F 22” crash/ride s nitmy
G 18” crash
H 8” splash „Joke efect“

Inštruktáž: Ginger Baker - Master Drum Technique / Hot lick DVD

Ginger Baker tento materiál nahrával ešte v roku 1994, tomu zodpovedá aj kvalita zvuku a obrazu. Dôležitejšie je ale, o čom hovorí a čo ukazuje tento rockový veterán. Je to klasická inštruktáž, ktorá začína ako obvykle: ako držať paličky. Postupne sa dostaneme až k rudimentálnym brejkom a africkým rytmom, hraných na tom-tomoch. Jednoduchým spôsobom navádza aj obojručnosti (ambidexterity), tak že otočí rukoklad brejkov.

DVD je svedectvom o tom, že Ginger Baker nie je len majster-bubeník, ale aj skvelý rozprávač, ktorý má aj pedagogické vlohy. Tento materiál poteší začínajúcich bubeníkov a určite aj ortodoxných rockerov, ktorý stále zachovávajú úctu k starnúcim ikonám onej slávnej doby.

Bubenícka múdrosť

Najväčší nedostatok u mladých bubeníkov vidím v tom, že nevedia nič o rudimentoch. Cvičiť ich je určite nuda, ale keď ich vládnete, získate majstrovskú úroveň. (Ginger Baker)

Groovie placc
Uvádzame patterny hrané s Gingerom Bakerom v jeho v najslávnejšom období v kapele Cream.

Psáno pro: časopis Muzikus 2010/07

Online verze stránky: http://www.muzikus.cz/pro-muzikanty-serialy/Bubenicke-postrehy-XLVI-Najdi-si-svoj-styl-II~25~unor~2011/

Komentáře

celkový počet: 0

Buďte první...


 
 
 
&;

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam, poskytování funkcí sociálních médií a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte.