Bubenícke postrehy LIII - Ako ostať vo forme? I.

Bubenícke postrehy LIII - Ako ostať vo forme? I.
Bubenícke postrehy LIII - Ako ostať vo forme? I.

Žiadny hudobný nástroj nie je tak závislý na fyzickej dispozícii hráča, ako sú bicie. Tento nástroj, okrem toho, že si vyžaduje patričný cit pre rytmus, vyžaduje aj dokonalý fyzický potenciál. Ako ostať vo forme? Ako to robia tí najväčší majstri?

Trochu angličtiny: veta Stay in Shape navádza k tomu, aby si sa staral o svoju fyzickú kondíciu, aby si zotrval na špici. Pozrime sa, čo o tom hovorili starí veteráni. Dokonalú bubenícku kariéru prežíva Roy Burns. Dnes sedemdesiaťpäťročný bubeník hrával s najslávnejšími hudobníkmi (Benny Goodnan, Woody Herman, Lionel Hampton), roky bol úspešným „predvádzačom“ pre firmu Rogers. Bol prvým zámorským bubeníkom, ktorý svoju clinic predvádzal aj v Európe. Je znamenitý pedagóg, napísal niekoľko inštruktážnych kníh. V súčasnosti šéfuje firme Aquarian Drumheads, vyrábajúcej bubnové blany najvyššieho rangu.

 

Roy Burn ako bubeník pred obecenstvom naposledy vystúpil na Modern Drummel Festivale v roku 1997. Bola to krásna demonštrácia umenia starých pánov, ktorý po aktívnej hudobnej činnosti ostali v bubnovom biznise. Spolu sním vystúpili aj Herb Brochstein, majiteľ firmy vyrábajúcej paličky značky Pro Mark, Vic Firth (toho snáď netreba predstavovať) a Don Lombardo, ktorý vedie nemenej úspešnú firmu Drum Workshop.

 

O kondičke bubeníka Burns hovorí takto: „Dlhé sedenie v lietadlách som vyvažoval vždy dlhými prechádzkami, ktoré som praktizoval, pokiaľ bolo možné, každý deň. Čo sa týka stravy, nijak zvláštne som sa nestravoval, jedine, čoho som sa pridržiaval, bolo, že som vždy objednával miestne špeciality. Tak napríklad v New Orleans som jedával morské „príšery“, v Hongkongu som si zvolil čínsku stravu. Na vystúpenie som vždy nosieval aj cvičný pad. Nasledujúce cvičenie mi výdatne pomáhalo udržiavať hraciu kondičku.“

 

Louie Bellson (1924-2009) v rozhovore z roku 1986 ponúka veľmi zvláštne cvičenie: „Ostať dlhodobo na špici si vyžaduje veľké úsilie. Ja osobne denne chodím na prechádzku a pravidelné plávanie mi tiež výdatne zvyšuje moju kondičku. Keď sme pri plávaní, skúste nasledujúce cvičenie: Ponorte paličky pod vodu a imitujte polo-paradiddlové cvičenie. Budete príjemne prekvapený s jeho účinnosťou.“

 

Big bandový veterán Ed Shaughnessy: „Denne cvičím a niekoľkokrát v týždni behám. Občas sa dostanem aj na tenisové kurty. Dlhé roky mi bol sparring partnerom vynikajúci bubeník Jeff Hamilton. Zbožňujem fyzické aktivity. Okrem bubnovania je to asi najlepšia vec na svete. Fyzické cvičenie dokonca pomáha rozvíjať aj duševnú činnosť. Keď som pred dlhými rokmi zaviedol pravidelný ranný jogging, bolo to vynikajúce rozhodnutie. Doporučujem bubeníkom v každom veku.“

 

Štúdiový hráč Hal Blaine je bubeníkom s rekordným počtom nahrávok (hovorí sa o vyššie ako 35 000! nahrávkach): „Niet pochýb o tom, že psychická a fyzická kondička kráčajú ruka rukáve. Zdá sa mi, že môj denný jogging pomáha asi najviac. Tesne pred hraním mi postačí desať minút cvičenia paličkami na mäkkom povrchu (vankúšik). Fyzickú kondičku považujem za najdôležitejšiu. Keď niet fyzickej sily, nie je ani mentálna. A ešte za veľmi dôležité považujem aj nájsť si vyváženosť medzi bubnovaním a civilným životom.“

 

Iný štúdiový velikán je Jim Keltner. Stačí len spomenúť jeho bubenícky počin v štúdiu pri nahrávaní albumu Johna Lennona Imagine. „Verím že pravidelné prechádzky výdatne pomáhajú pri udržiavaní kondície. Okrem toho niekoľkokrát v týždni dvíham činky. Za ďalší dôležitý faktor považujem vyváženú stravu. Často raňajkujem varené ovsené vločky a iné „vtáčie“ jedlá. Pravidelne beriem aj multivitamínové produkty. Čo sa týka hráčskej kondičky, rád sa babrem na cvičnom pade. Tu je moja obľúbená „rozcvička“:

 

Rod Morgenstein: „Keď sme na turné, kondička sa udržuje ťažšie. Ja uprednostňujem strečing, cvičenie a beh. Strečing udržiava moje svaly uvoľnené, cvičenie zvyšuje moju výdrž. Aj beh pomáha udržiavať moje staré „dvojkopákové“ nohy vo forme.

Pri cvičení často používam imaginárne bubny (air drums), čiže hrám len tak do vzduchu. Pomáha viac, ako byste si to mysleli. Alternatívne bicie naozaj pomáhajú. Keď cítim, že treba posilniť svoje nohy, tak jednoducho dupem do koberca doma sediac vo foteli... A výsledok sa vždy dostaví. Doporučujem ešte dve veci: počúvať veľa muziky a byť priateľ s metronómom!“

 

Portrét: Richie Hayward (1946-2010)

 

Zase jeden portrét, čo je zároveň aj nekrológom. Jeho meno sa najviac spája so skupinou Little Feat. Bol jeho spoluzakladateľom.

Svoju kariéru odštartoval v Kalifornii v skupine Fraternity of Man. Ďalšia cesta ho už viedla do skupiny Little Feat, založili ju v roku 1969. Táto rocková kapela vo svojom štýle spája hneď niekoľko vplyvov, ako: rock & roll, blues, country, funk a fusion. K týmto požiadavkám vynikajúco čelil Richie Hayward. Kritici najčastejšie poukazujú ne jeho rozmanité sólo v skladbe Fat Man. Najväčší hit Little Fit má názov: Dixie Chicken. Okrem „materskej“ skupiny hral v rôznych formáciách, napríklad v zaujímavom zoskupení pomenovanom: Endengered Species. Tu bol členom gitarista Jimmi Herrin (Allman Brothers) a klávesák T. Lavitz (Jazz Is Dead). Richie fungoval aj ako štúdiový hráč. Niekoľko mien, s ktorými nahrával: Joan Armatrading, Ry Coorder, Eric Clapton, Bob Dylan, Buddy Gay, Robert Palmer, The Doobie Brothers, Robert Plant, Carly Simon, Bob Seeger, Tom Waits atď.

 

V auguste v roku 2009 mu diagnostovali rakovinu pečene. Ako jediná šanca na prežitie sa mu núkala transplantácia. Vtedy vysvitlo, že Richie, ktorý žil v Kanade, nemá zdravotnú poistku. Komunita muzikantov mu podala pomocnú ruku. Zorganizovali benefičný koncert, zriadili webovú stránku, cez ktorú sa dalo finančne prispieť na jeho pomoc. Peniaze sa pozbierali, no nakoniec k transplantácii nedošlo, Richie Hayward zomrel 12. augusta 2010 pri čakaní na darcu.

 

Deň pred jeho smrťou Little Feat koncertovali na festivale v Anglicku (na bubnoch ho nahradil Gabe Ford). Tu sa skupina verejne, pred dvadsať tisícmi fanúšikmi modlila za jeho život. Žiaľ nepomohlo...

 

Richie Hayward dlhé roky hral na bicích značky Pearl. Neskôr aj on presedlal na módne a samozrejme vynikajúce „dí daubljú“.

 

Bicie: Drum Workshop

1 6.5 x 14” snare

2 8 x 6” tom

3 10 x 8” tom

4 12 x 10” tTom

5 14 x 12”t Tom

6 16 x 14” tom

7 22 x 16” bass drum

 

Činely: Sabian

A 14” AA flat hat

B 18” HHX chinese

C 18” AA El sabor ride

D 10” HHX splash

E 20” AA El sabor ride

F 19” HHX crash

G 16” AA El sabor ride

 

Inštruktáž:

Roy Burns - Developing The Finger Control

 

Vlastne chcem sa zmieniť o celej sérii inštruktážnych kníh, na ktorých sa podieľal Roy Burns. Narátal som celkom jedenásť titulov. Niektoré napísal sám, no často sú uvádzané aj spoluautori. Sú medzi nimi tituly ako Elementary Rock and Roll Drumming, Elementary Drum Method, Advenced Rock Drumming, New Orleans Drumming, One Suface Learning a Studio Funk Drumming. Môže niekto namietať, že tieto metodické knihy sú dnes už prekonané, že sú zastaralé. Je to tak, ale predsa, ide z nich historická atmosféra, tam to všetko začalo. Burns dvanásť rokov publikoval svoje myšlienky, námety o bicích na stránkach odborného časopisu Modern Drummer. Zbierku týchto článkov si môžete prečítať pod názvom Best of Concept.

 

Bubenícka múdrosť

Keď nahrávam v štúdiu, sústreďujem sa na detaily skladby. Neskôr, keď tú istú skladbu hráme na živo, hrám ju oveľa, oveľa voľnejšie.

(Richie Hayward)

Psáno pro časopis Muzikus