Yllas

Vážení čtenáři,

 

předvčírem jsme dostali pohled od Yllase... ž dlouho se neukazal v redakci, a tak nám udělal radost, že aspoň napsal. Pohled byl z Vysokých Tater, kde, jak píše, hledal inspiraci ke své nové rockové opeře ve zvuku fujar a svistotu větru mezi štíty hor. Záhadou pro nás bylo několik řádků klikiháků v levém horním rohu pohledu. Bezradně jsme nechali ležet pohled na Yllasově almaře. Ale nastojte! Ráno byl u pohledu položen list papíru. Jediné vysvětlení, které se naskýtá, bylo, že to byl Yllasův kolega, tiskařský šotek a klikiháky byl slovenský těsnopis. Díky šotkovi vám tedy můžeme předložit Yllasovo zdá se novoroční poselství (slovensky asi proto, že Yllas nechtívá býti poznán fanoušky, a tak použil dokonalé krytí použiv slovenštinu):

 

Nebojte sa céčka alebo pár postrehov k hraniu a skladaniu...

Perný deň. Hrám na gitaru a klávesy už nejaký ten piatok (ale aj iné dni). Niekedy mi to išlo, niekedy nešlo. Snažil som sa teda vysledovať v „čem to vězí“. Samozrejme, je veľa literatúry a notového materiálu, ale na niektoré veci príde človek len vlastnou skúsenosťou. Čím ďalej tým viac prichádzam na to, že umenie, a je jedno aké, nie je záležitosťou mysle. Práve naopak, trúfam si tvrdiť, že naozaj dobrá vec sa nedá vymyslieť, len prijať - hovorí sa tomu aj inšpirácia - a človek sám je len médium, prostredník. Za samotným umením je niečo viac - má to veľa pomenovaní, ale myslíme to isté.

 

Jasné, že je nutné cvičiť tak často, ako sa len dá, ale cvičenie samo vedie len k tomu, aby bol človek schopný pretaviť inšpiráciu na reálnu - hudbu. Nemám rád omáčku, preto ďalej už len cez pomlčky ponúkam výsledky svôjho bádania. Ak chcete, vezmite si niečo z toho, alebo aj nie. Každopádne mne všetky tieto záležitosti uľahčujú skladanie a hranie muziky.

 

Alfa a omega dobrého umenia - zmieriť sa s tým, že to nie je tak úplne moje, a len moje, dielo. Naopak, ak sa do toho snažím vopchať seba, svoje ego, je to nanič, len zbytočné komplikovanie. Už to nie je čisté, nefunguje to. Ak vypustíme ego, tak je umenie (hudba) hrou a rodí sa ľahko. Prílišná snaha je naopak blok.

 

Pri hudbe nesmiem riešiť, ako bude fungovať ako celok, na nahrávke, na ľudí, ale len ako funguje teraz. Vedieť dopredu (ako povedal spisovateľ Ray Bradbury) znamená zmraziť, umŕtviť.

Hudba nie je hranie na nástroj a predvádzanie sa. Hudba nie je súťaž. Hudba tvorí samú seba a každá snaha o jej kontrolu lebo usmernenie je jej koniec. Krása je v sledovaní toho, ako sa rodí.

 

Umenie bez srdca nie je umením. Tvorba musí byť prúd rodiaci sa z pocitu. Obsah si nájde formu, nikdy nie naopak.

 

A tu je pár najpraktickejších vecí:

 

Ak nemáš kľud, tak radšej nič nerob.

Zvuk hrá rolu, inšpiruje.

Vždy ber najjednoduchšie riešenie - keď tam parádne sedí C, tak načo potom C13+x. Vždy je najlepší prvý dobrý nápad. To by sa potom dalo kombinovať do nekonečna a do nemocnice. :-)

Ak niečo vyslovene ruší - nie je to dobré, aj keby to tam bolo naschvál (a práve toto je ináč záležitosť mysle).

A hlavne: nerozmýšľaj - hraj!

 

A prečo sa môj článok volá, ako sa volá? Všimnite si, že najlepšie skladby sú totálne jednoduché a naozaj veľmi často v „hlúpom“ céčku.

 

Váš Yllas

 

„Neviem, odkiaľ sa tie moje nápady berú. Som iba médium...“

Ozzy Osbourne

Psáno pro časopis Muzikus