muzikus.cz na

facebook twitter
přihlášení uživatele
přihlásit trvale na tomto počítači
vyhledávaní

žádnýRizikový faktor: hluk - téma měsíce

14.5.2003 | Autor: Pavel Makovíni | sekce: pro muzikanty - články

Rizikový faktor: hluk - téma měsíce

Rizikový faktor: hluk - téma měsíce

Skoro všetci ľudia sa narodia s plne funkčným sluchom (2 % ľudí dokonca so sluchom absolútnym). Významná časť súčasnej populácie má sluch poškodený ešte skôr, ako dosiahne 20 rokov. Vo väčšine prípadov len svojou vlastnou vinou - a to je alarmujúci fakt. V USA má problémy so sluchom zhruba 10 % desaťročných a dokonca až tretina 16ročných detí. Približne 10 % všetkých Američanov trpí poruchou sluchu, ktorá znižuje ich schopnosť rozumieť normálnej reči. Poškodený sluch má až 26 % poslucháčov walkmanov a diskmanov. Hlavná príčina: sústavné preťažovanie sluchu nadmerným hlukom! Hluk môžeme prirovnať k pasívnemu fajčeniu. Pôsobí na ľudí, aj keď si ho neuvedomujú.

Včera a dnes
Dnes je hlukom ohrozených podstatne viac ľudí ako v minulosti. Okrem robotníkov, ktorí pracujú v hlučných prevádzkach a v doprave, sú to napríklad návštevníci diskoték, rockových koncertov a muzikanti. Mnoho zamestnancov reštaurácií, barov a iných podobných prevádzok nevie, že aj keď hluk na ich pracoviskách nie je až taký vysoký ako na diskotékach, tak je zas nebezpečný v tom, že sa v ňom pohybujú dlhú dobu a skoro každý deň.
Mnoho ľudí ani netuší, aké nebezpečné je používanie hlasno hrajúcich slúchadiel. A takto ich často používajú poslucháči walkmanov a discmanov, hráči v PC-herniach, tvorcovia hudby na PC, muzikanti v štúdiách, ale aj majitelia moderných prenosných "hlavových monitorov".
V dnešnej dobe je nebezpečenstvo poškodenia sluchu vyššie aj v oblasti hudby. Súčasné aparatúry sú podstatne výkonnejšie ako tie pred 20 rokmi a pracujú v oveľa širšom frekvenčnom pásme (20-25 000 Hz). Niekoľkonásobne sa zväčšil počet aj výkony monitorov na koncertných pódiách. Aj hudobné nástroje sú iné. Niekdajšie zvuky klasických nástrojov (klavír, trubka, saxofón, husle, flauta), ktoré boli dosť mäkké, dnes doplnili zvuky "synťákov", bustrovaných gitár a produkty z PC spracované rôznymi procesormi. V minulosti sa v hudbe striedali pasáže forte a piano, ale dnes je možné vďaka kompresorom a limitérom odohrať všetko na maximálnej úrovni hlasitosti. Kdeže sú časy, keď v kúpeľných dvoranách hral celý a naozajstný orchester naživo a len spevák mal mikrofón zapojený na nejaký 5wattový zosilňovač a reproduktor. Dnes nejeden umelec na pódiu tvrdí, že z monitorov nič nepočuje, aj keď tie už revú prakticky v celej sále! Nikoho nezaujíma žiadna povolená hladina zvuku! Nič netreba uberať, všetko treba len pridávať! O tomto by mohli mnohí zvukári napísať knihy!
Samostatnou kapitolou sú rádiá a prehrávače používané v autách. Niekdajšie výkony okolo 4 W nahradili viac-pásmové sústavy s výkonmi viac ako 100 W. Sú to vlastne pojazdné ozvučovacie aparatúry! Pohyb takéhoto auta po uliciach mesta môžu (hlavne v noci) sledovať desiatky občanov priamo zo svojich postelí! Hladina stáleho hluku vo veľkých mestách je pritom podstatne vyššia ako v minulosti! Kde si môžu naše uši oddýchnuť? Súčasťou všetkých spoločenských akcií sa stal "podmaz" - hudba, ktorá musí stále hrať, aby ani náhodou nebolo nikdy ticho. "Podmaz" hrá dokonca aj pod čítanými správami vo väčšine komerčných rádií! Len v niektorých lepších podnikoch si môže hosť pustiť v music-boxe skladbu Ticho! Asi 4-5 minút ticha! Ani ticho už nie je dnes zadarmo! Pokiaľ si človek ničí sluch v práci, ktorá ho živí, nemá veľmi na výber, ale keď si sluch ničí dobrovoľne, je to veľmi smutné!
Ekonomicky silné štáty (USA, Anglicko) venujú skúmaniu zhoršujúceho sa sluchu svojho (mladého) obyvateľstva veľkú pozornosť. Systematicky sa tejto problematike venujú už vyše 30 rokov! Výsledky veľkého počtu rôznych meraní sú podrobne štatisticky spracované (napríklad v časopise Journal of the Audio Engineering Society). Jednoznačne dokazujú, že u osôb zaťažených nadmerným hlukom dochádza veľmi rýchlo k výraznému a trvalému zhoršeniu sluchu. Desaťročné deti, navštevujúce diskotéky, mali sluch zhoršený oproti iným deťom vo všetkých frekvenčných pásmach. V roku 1988 bola v Anglicku priemerná hladina hluku (v dvanástich nočných kluboch) na tanečnom parkete 103 dB(A), pri bare 90 dB(A) a v reštaurácii 84 dB(A). Zamestnanec baru sa pohyboval počas práce v hluku (priemer za smenu) 92,2 dB, čašník v hluku 93,3 dB, člen bezpečnostnej služby v hluku 93,6 dB a DJ v hluku 99,4 dB. Na jednom koncerte (pop) bola nameraná maximálna hladina zvuku pri pulte Lmax = 134 dB(A) a pod pódiom až 146 dB(A)! Z osemnástich kontrolovaných veľkých koncertov bola maximálna hladina zvuku pod pódiom vyššia ako 135 dB(A) až na dvanástich koncertoch! V najvyššom (vlastnom) hluku "pracujú" na pódiu bubeníci a basgitaristi (125 dB), potom nasledujú gitaristi (110 dB) a nakoniec klávesoví hráči (100 dB). Vo všeobecnosti majú najviac zničený sluch bubeníci a najlepšie sú na tom klávesoví hráči a speváci.
V našich zemepisných šírkach doteraz vládol v oblasti kontroly hladiny zvuku na rôznych akciách pokoj a každý hral, ako chcel. V blízkej budúcnosti sa to však zmení. V celej EÚ začali brať zaťažovanie životného prostredia hlukom a vibráciami zákonodarcovia aj represívne orgány oveľa vážnejšie ako v minulosti. Podnetom k tomu je enormne narastajúci počet sťažností obyvateľov a keďže obyvatelia sú súčasne aj voliči - musia na to reagovať aj politici vo svojich vládnych programoch. Takto sa stáva boj s hlukom už aj politickou otázkou, a preto sa do neho ráznejšie ako doteraz budú zapájať aj predstavitelia štátnej moci u nás (vrátane starostov a primátorov).


Rizikový faktor: hluk - téma měsíce

Rizikový faktor: hluk - téma měsíce

Základné pojmy
Zvuk je mechanické kmitanie častíc pružného prostredia.
Hluk je každý zvuk, ktorý môže byť škodlivý pre zdravie. Je to nežiadúci, nepríjemný a rušiaci element.
Počuteľný zvuk je zvuk schopný vyvolať sluchový vnem. Je to zvuk s frekvenciou približne 20-20 000 Hz.
Infrazvuk je zvuk s frekvenciou pod 20 Hz.
Ultrazvuk je zvuk s frekvenciou nad 20 kHz.
Hlasitosť je subjektívne vnímaná intenzita zvuku. K porovnaniu rôznych hlasitostí sa používa fyzikálna veličina hladina zvuku. Jej základnou jednotkou je bel (B), ale v praxi sa používa jeho desatina decibel (dB). Hodnota 0 dB udáva zvukovú hladinu na prahu počuteľnosti ľudského ucha pre tón s frekvenciou 1 000 Hz. Na meranie hladiny zvuku sa používa logaritmická stupnica, takže každé zosilnenie zvuku o 10 dB znamená približne desaťkrát vyšší výkon, ako bol predchádzajúci. Príklad: na dosiahnutie zvukovej hladiny 70 dB je potrebný desaťkrát vyšší výkon aparatúry ako na dosiahnutie hladiny 60 dB, stokrát vyšší výkon ako na dosiahnutie hladiny 50 dB a tisíckrát vyšší výkon ako na dosiahnutie hladiny 40 dB. Pre jemnejšie prepočty sa používa krok 3 dB - znamená vždy dvojnásobok predchádzajúceho výkonu. Dvojnásobný výkon aparatúry neznamená, že sluchom počujeme dvojnásobne silnejší (hlasnejší) zvuk! Dojem dvojnásobnej hlasitosti zvuku vzniká pri náraste hladiny zvuku asi o 6-10 dB. Je to veľmi subjektívne hodnotenie!
Leq,T - v technickej praxi najčastejšie používaný spôsob vyjadrenia dlhodobého priemerného zaťaženia prostredia hlukom. Je to trvalá ekvivalentná hladina akustického tlaku za čas T. Pri meraní sa používa "filter" (váženie frekvenčnou váhovou funkciou) A.
Jediným prostredím, v ktorom sa zvuk vôbec nešíri, je vákuum.
Aj absolútne ticho (bezzvukovosť) má na psychiku človeka nepriaznivý vplyv (napríklad dlhodobý pobyt v púšti alebo v polárnych oblastiach).


Medicínske hľadisko

Negatívne účinky nadmerného hluku sú nasledovné: poškodenie sluchového ústrojenstva až perforácia bubienkov, zníženie počuteľnosti až vznik úplnej hluchoty. Pri poškodení sluchu často dochádza k vzniku tinnitu, čo je zvonenie, pískanie alebo hučanie v ušiach - často na celý život. Okrem toho sa hluk (ako jeden z najväčších stresujúcich faktorov) podieľa na vzniku arteriosklerózy, na zvyšovaní krvného tlaku, na zvyšovaní hladiny cukrov v krvi, na zvyšovaní hladiny cholesterolu v krvi. Negatívne ovplyvňuje nervový a hormonálny systém, spôsobuje poruchy trávenia aj látkovej výmeny, spôsobuje funkčné zmeny psychomotorických funkcií, poruchy emocionálnej rovnováhy, ovplyvňuje funkciu srdca aj mozgu, spôsobuje zníženie všeobecnej odolnosti organizmu. U detí môže spôsobiť poruchy pamäti, zvýšený krvný tlak a zvýšený pulz.
Okrem počuteľného zvuku má na bunky živých organizmov veľmi negatívny vplyv aj ultrazvuk a infrazvuk. Bunky sa poškodzujú mechanicky (pri určitých frekvenciách rezonujú a trhajú sa), termicky (energia ultrazvuku sa po absorbovaní mení na tepelnú energiu), chemicky (zmeny v zložení chemických látok, vznik voľných radikálov) a excitačne (podobne ako pri ionizujúcom žiarení). Ultrazvuk spôsobuje výrazné poruchy v krvi, bolesti hlavy, únavu, mdloby, búšenie srdca, môže spôsobiť ochrnutie, ba aj smrť. Pri kmitočte s frekvenciou 7-8 Hz (infrazvuk) dochádza k rezonancii tkanív, ale samostatne rezonujú aj bunky vo svaloch a v nervovom tkanive.
Na vysoké hladiny hluku si človek nemôže privyknúť. Nadmerný hluk jednoducho ničí bunky v uchu. Čím dlhšie hluk na ucho pôsobí, tým viac nervových buniek navždy umiera a táto strata je trvalá a nenahraditeľná! Ak už k poškodeniu sluchu došlo, neexistuje žiadny spôsob, ktorým by sa sluch dal "opraviť". Najprv človek prestáva počuť vysoké tóny a preto horšie počuje ženské a detské hlasy. Strata vysokých kmitočtov znamená, že všetko počuje inak, zmenené. Často síce hlas iného počuje, ale mu nerozumie - má totiž problémy dobre vnímať slová so sykavkami (s, z, c, č, š). Neskôr už bežný rozhovor nepočuje vôbec.

Legislatíva
Cieľom tohoto článku nie je detailná analýza právnych predpisov týkajúcich sa hluku a vibrácií. Takže len stručne niekoľko slov o oblasti, ktorá nás zaujíma. V SR sa problematikou ochrany zdravia ľudí zaoberá zákon č. 272/1994 Z. z. a naň nadväzujúce Nariadenie vlády SR č. 40/2002 Z. z. s prílohou. V ČR je to zákon č. 258/2000 Sb. a naň nadväzujúce Nařízení vlády ČR č. 502/2000 Sb. s prílohami. Zákony sa v tejto oblasti stále menia a ani v EÚ nie sú jednotné. V priemere sa povolené hodnoty hluku v štátoch EÚ pre chránený vonkajší priestor pohybujú v rozpätí 55-62 dB(A) cez deň a 45-55 dB(A) v noci.
"Vonkajší chránený priestor budov" je podľa zákona priestor vo výške okien miestností budov, vo vzdialenosti 2 m od fasády. Jedná sa o všetky budovy, v ktorých (legálne) bývajú ľudia, alebo sú to budovy nemocníc, kultúrnych zariadení, rekreačné objekty a pod. Denný čas je od 6. do 22. hod. Nočný čas je od 22. do 6. hod.
Na Slovensku sú pre vonkajší chránený priestor budov povolené základné hodnoty hluku LAeq 50 dB(A) pre denný čas a 40 dB(A) pre nočný čas.
V ČR sa vychádza všeobecne z hodnoty 50 dB(A) a táto hodnota sa upravuje korekciou pre príslušnú dennú alebo nočnú dobu alebo miesto.
V §11(5) Nařízení vlády č.502/2000 Sb. je uvedené:
Nejvyšší přípustná hodnota ekvivalentní hladiny akustického tlaku A pro zvuk elektronicky zesilované hudby se stanoví pro hudební produkce při společenské zábavě na hodnotu LAeq,T = 95 dB a pro koncertní produkce elektronicky zesilované hudby hodnotou LAeq,T = 100 dB pro prostor uvnitř hlediště, pro dobu T = 4 hodiny maximálně. Dodržení limitu podle odstavce 5 ve vnitřním prostoru zábavních podniků neznamená automaticky dodržení hygienických limitů v okolních chráněných prostorech a ve venkovním prostoru.
V SR sú najvyššie povolené ekvivalentné hladiny zvuku pre elektronicky zosilňovanú hudbu v prípade bežnej hudobnej produkcie 90 dB a v prípade koncertnej produkcie 100 dB počas 4 hodín. Pre vekovú kategóriu do 15 rokov sú obidve tieto hladiny o 5 dB nižšie.
Tieto hodnoty však platia v SR aj v ČR len pre akcie "v stavbách"! Pre všetky koncerty "pod holým nebom" v mestách a dedinách platí len maximálna ekvivalentná hladina zvuku pre chránený vonkajší priestor a pre denný čas, t. j. 50 dB (za 16 hodín)!
Zákony určujúce najvyššie povolené ekvivalentné hladiny zvuku pre elektronicky zosilňovanú hudbu sú v súčasnom znení predsa len trošku deravé. Chýba v nich totiž určenie maximálnej hladiny zvuku Lmax. Podľa súčasného znenia zákonov je potrebné merať hladinu zvuku počas celého (4hodinového) koncertu. Nakoniec to však môže pre nás aj tak dopadnúť "dobre", lebo maximálne (nie príliš dlhé) hladiny zvuku (ktoré ľuďom trhajú uši) sa môžu "v dlhodobom priemere" celkom ľahko utopiť. Stačí, ak dve hodiny pred rockovou kapelou bude zabávať divákov nejaký tichšie hrajúci orchester, alebo rocková skupina bude mať v programe "naplánovaných" niekoľko dlhších (tichých) prestávok. Príklad zo života: na 159minútovom rockovom koncerte v interiéri bola ekvivalentná hladina zvuku pri mixážnom pulte Leq 94,4 dB, ale pritom bola maximálna hladina zvuku pri mixážnom pulte Lmax = 123,5 dB a pod pódiom dokonca 132,3 dB.
Zákon 258/2000 Sb. hovorí v § 32 toto:
Hluk z provozoven služeb a hluk z veřejné produkce hudby (například koncert, taneční zábava, artistická produkce s hudbou) nesmí překročit hygienické limity upravené prováděcím právním předpisem. Splnění této povinnosti zajistí osoba provozující službu a pořadatel nebo provozovatel veřejné produkce hudby.
Ako vidíte, vinník je už vopred jasne určený.

Rizikový faktor: hluk - téma měsíce

Rizikový faktor: hluk - téma měsíce


Kontrola
Kontrolou dodržiavania príslušných nariadení sú v obidvoch republikách poverené ministerstvá zdravotníctva, krajskí a okresní hygienici. Dodržiavanie všeobecne záväzných nariadení v mestách a dedinách môžu kontrolovať aj mestské a miestne orgány - väčšinou v spolupráci so štátnymi.
V minulosti boli kontroly často len formálne. V súčasnosti sa situácia začala meniť. Niektoré hygienické stanice si zakúpili nové, moderné aparatúry na meranie hluku a na krajských hygienických staniciach vyškolili pracovníkov na ich obsluhu. Teraz už nemusia s meraniami na nikoho čakať (na Slovensku je okolo 35 kvalitných súprav na meranie hluku s vyškolenou odbornou obsluhou). Po technickej ani personálnej stránke už problémy s meraniami nie sú. Určité problémy sú s financiami, ale to už súvisí so všeobecne známym stavom zdravotníctva v obidvoch republikách.
Ak sa teda bude (dnes) niekto sťažovať, že napríklad koncert na Staromestskom námestí je neobyčajne hlasný, tak tam môže byť hygienik (s technikmi) veľmi rýchlo. Hladiny hluku na rôznych miestach námestia môže premerať a zdokumentovať za pár minút. Zvukár sa ani nenazdá a už môže mať v rukách poukážku na pokutu s nečakane vysokými číslami! Okrem toho môžu predstavitelia obcí (ak nedôjde k náprave stavu) ihneď zrušiť povolenie na zaujatie verejného priestranstva alebo okamžite ukončiť koncert alebo aj celú akciu.
Zákony v obidvoch štátoch umožňujú obciam vydať vo veci ochrany proti nadmernému hluku na svojom území vlastné opatrenia a nariadenia. Napríklad obec Gbely (SR) má určenú pokutu za porušenie miestnych nariadení (aj o hluku) vo výške 200 000 Sk!
Hygienici majú právo pri kontrole (hluku) vstupovať do objektov a na súkromné pozemky a požadovať predloženie originálnych povolení a dokladov.
Hygienici sú povinní kontrolovať dodržiavanie noriem a zákonov chrániacich verejné zdravie. Fyzické a právnické osoby sú povinné spolupracovať s orgánmi na ochranu zdravia a so štátnymi zdravotnými ústavmi pri plnení ich úloh na úseku ochrany zdravia.

Pokuty
V SR môže byť po prihliadnutí na závažnosť priestupku uložená pokuta do výšky 500 000 Sk. Nevyhovujúci stav bude nutné odstrániť do určitého termínu. Ak nedôjde k jeho náprave, môže byť uložená ďalšia pokuta do výšky 1 000 000 Sk. Ak ani potom nedôjde k náprave, môžu byť použité ďalšie sankcie, napríklad: zákaz činnosti alebo prevádzky, zrušený živnostenský list a pod. Okrem toho môžu byť dané k náhrade všetky náklady, ktoré vznikli s výkonom štátneho dozoru. Výnosy z pokút sú príjmom do Štátneho fondu zdravia SR.
V ČR môže byť po prihliadnutí na závažnosť priestupku uložená pokuta do výšky 2 000 000 Kč. Ak došlo k poškodeniu zdravia fyzických osôb alebo hrozí poškodenie verejného zdravia, tak môže byť uložená pokuta do výšky 3 000 000 Kč. Pokuta 100 000 Kč môže byť uložená za uvedenie nepravdivých údajov a informácií. Pri opakovanom porušení tej istej povinnosti, za ktorú už bola uložená pokuta, v priebehu najbližších 3 rokov môže byť uložená pokuta do desaťnásobku stanovených čiastok. Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu ČR.
Pre tých, ktorí si myslia, že situácia nie je vážna, uvediem pár riadkov z internetu (názor okresného hygienika): "Samozřejmě, že nebudu ihned ukládat pokutu dva miliony korun. Zahájím však vždy řízení o pokutě, uložím přiměřenou pokutu a je na provozovateli, zda bude v hudební produkci nadále pokračovat. Například každý případný další koncert znovu proměříme a budeme ukládat další, pronikavě se zvyšující pokuty, které mohou být skutečně likvidační. Myslím, že si každý pořadatel dobře spočítá, zda se mu napříště vyplatí porušovat zákon. Mohu také samozřejmě zakázat produkci hudby, ale výše uvedený postup nápravy se mi jeví mnohem účinnější."

Zvukomer
Je to prístroj na priame meranie hladiny zvuku (v dB). Pre zložitosť činnosti ľudského ucha nie je v súčasnosti možné navrhnúť zvukomer, ktorý by objektívne meral všetky druhy a parametre zvuku tak, aby výsledky meraní boli absolútne porovnateľné s výsledkami získanými subjektívnymi metódami. Na presnosť a reprezentatívnosť výsledku meraní má vplyv kvalita prístroja samotného a to, či bola použitá správna metóda merania.
Pretože výsledky meraní musia byť navzájom porovnateľné, bolo nutné požiadavky na konštrukciu zvukomerov zjednotiť a presne definovať. Vznikla spoločná norma, ktorú sa zaviazalo používať 18 štátov na svete. SR aj ČR používajú úplne rovnaký text normy napísaný v českom jazyku.
Zvukomery sú rozdelené do štyroch tried takto: 0 - sekundárny etalón, 1 - presné laboratórne merania, 2 - bežné prevádzkové merania, 3 - približné orientačné merania.
Každý zvukomer musí mať zabudovanú jednu alebo viac kmitočtových váhových charakteristík označených A, B alebo C (prípadne aj Lin a D). Okrem toho musí mať jednu, alebo viac časových váhových charakteristík označených S (Slow - 1 s), F (Fast - 0,125 s) alebo I (prípadne aj "Peak").
Aj zvukomer triedy 3 meria hladinu zvuku dostatočne presne. Ak zvukár výrazne a dlhšie prekračuje povolenú hladinu, musí rátať s tým, že sa celkom ľahko dostane do nebezpečného "pokutového" pásma. V prípade akéhokoľvek sporu sa berú do úvahy len údaje namerané overenými zvukomermi, ktoré obsluhovali technici s príslušnými skúškami.
Zvukár nemá čas popri svojej práci sústavne sledovať hladiny zvuku. Od zvukára sa očakáva, že v maximálnej miere vyhovie požiadavkám účinkujúcich a agentúry, pre ktorú pracuje a ktorá ho za to platí! Súčasne by však mal dodržať aj nereálne požiadavky zákona o povolených hladinách hluku v chránenom vonkajšom prostredí. Zvukár je teda medzi dvomi mlynskými kameňmi: ak vyhovie zákonu, tak stratí meno a prácu v agentúre; ak splní želania účinkujúcich (aj divákov), tak bude musieť nedobrovoľne prispieť významnou sumou do štátneho rozpočtu!

Problém č. 1: Vodič auta má pred sebou tachometer a v každom okamžiku jazdy vie, či dodržuje predpísanú rýchlosť. Ak povolenú rýchlosť vedome prekročí, vie, že riskuje a že môže zaplatiť pokutu. Policajný radar je presnejší ako tachometer, preto sa pokuta platí až za významnejšie prekročenie rýchlosti (napríklad o 10 km/h). Zvukár ani usporiadateľ takúto možnosť nemajú. Momentálnu hladinu zvuku síce môžu kontrolovať zvukomerom, ale nikdy nevedia, ako sú na tom celkove. Aké budú výsledky merania ekvivalentnej hladiny zvuku po 4 (alebo 16) hodinách, nemôžu počas koncertu ani len tušiť. Keď im hygienik oznámi, že povolenú ekvivalentnú hladinu zvuku prekročili, tak si to môžu len vypočuť a začať hľadať peňaženky. Nemajú žiadnu možnosť sa brániť, ani sa odvolať. Koncert sa len kvôli prípadným kontrolným meraniam určite nebude (za rovnakých podmienok) opakovať. Výrok hygienika je absolútny a nenapadnuteľný.
Disco kluby, v ktorých je program každý deň, je možné sledovať opakovane a dlhodobo. Koncerty na námestiach sú skôr výnimočnou záležitosťou a často zvukár ani nevie, čo a ako bude kapela hrať.
Problém č. 2: Pokiaľ ostane v platnosti všeobecná povinnosť dodržať v chránenom vonkajšom priestore hladinu zvuku 50 dB(A) za 16 hodín, tak všetky väčšie koncerty v mestách musia skončiť! Povedzme, že "verejná hudba" má vplyv na hladinu zvuku 4 hodiny z určeného intervalu 16 hodín! Ani v tomto intervale však nie je jediným "dodávateľom" zvuku. Dodržanie určeného limitu teda závisí aj na zdrojoch zvuku, ktoré nemôžu organizátori koncertov nijako ovplyvniť! Čo robiť v situácii, keď ekvivalentná hladina zvuku v chránenom priestore sústavne (a to bez "verejnej hudby") prekračuje hodnotu napríklad 60 dB(A)? Nevšímať si tento zvuk? To nie je možné, lebo ho stále počujú aj všetci diváci. Riešenie je jediné: zvuk z aparatúry musí s dostatočným odstupom prekryť hluk okolia. Pre dobrú zrozumiteľnosť reči sa odporúča hladina zvuku asi 80 dB a odstup od hluku pozadia najmenej 20 dB. Je možné v takejto situácii úspešne koncertovať a pri tom dodržať platný zákon?
Povedzme, že tá istá kapela by mala najprv jeden koncert "v stavbe" s hlasitosťou 100 dB a potom druhý na námestí s hlasitosťou 60 dB. Je skoro isté, že zvuk kapely na druhom koncerte by bol len smiešnou karikatúrou zvuku z prvého koncertu.
Ak chceme, aby sa mohli uskutočňovať na námestiach našich miest aj naďalej nejaké koncerty, tak je potrebné určiť reálne úrovne hladín zvuku pre "verejnú hudbu" v chránenom vonkajšom priestore, ako aj reálne možnosti kontroly dodržiavania týchto hladín.

Niekoľko slov na záver
Výšku hladiny hluku vo verejných priestoroch by bolo možné orientačne kontrolovať jednoduchými snímačmi, ktoré by úroveň hladiny hluku signalizovali farebnými svetlami alebo veľkými VÚ-metrami. Zákon nič podobné nežiada, ale ani nezakazuje. Závisí len od dobrej vôle majiteľa napríklad kaviarne, či chce aj takouto formou naznačiť zákazníkom, že v jeho podniku sa budú môcť určite v kľude porozprávať. Niektoré reštaurácie by potom mohli mať pri vchode dôležitú reklamnú tabuľku z nápisom: "hluk pod 45 dB".
Výška hladiny zvuku na koncertných pódiách závisí len od vzájomnej tolerantnosti členov kapely. Možno by mohli nastaviť svoje aparatúry a monitory tichšie ako obvykle a skúsiť, či by nemohli hrať aj takto. Individuálne si môže každý chrániť sluch (vhodnými) ochrannými "štupľami" do uší alebo správne nastaveným "in ear" monitorom.
V každodennom živote je potrebné zredukovať na minimum dobu pobytu v akomkoľvek hlučnom prostredí. Ak pri rozhovore musíte na seba kričať, aby ste sa počuli, tak hluk vo vašom okolí je už neprimerane vysoký a škodlivý. Tam, kde môžete, nikdy neprekračujte prijateľnú hladinu hluku (audio a video technika v byte, v aute alebo v kancelárii). Mimoriadnu pozornosť venujte nastaveniu primeranej hladiny zvuku vo všetkých druhoch slúchadiel, ktoré používate. Pri pobyte a práci v hlučnom prostredí je potrebné používať ochranné prostriedky, ktoré znižujú hluk prichádzajúci k ušnému bubienku aspoň o 15-30 dB. Vata v ušiach na to nestačí (tlmí len asi o 7 dB)! Momentálny stav vášho sluchu môže skontrolovať len odborný lekár. Ak vám na sluchu záleží, a pracujete v rizikovom prostredí, mali by ste si ho kontrolovať v pravidelných intervaloch. Veľmi dôležité je aj správne a pravidelné čistenie uší. V prípade náhleho zhoršenia sluchu treba ihneď vyhľadať lekára-špecialistu, t.j. otolaryngológa.


Rizikový faktor: hluk - téma měsíce

Rizikový faktor: hluk - téma měsíce

Peter Lipa, spevák
Ako registruješ narastajúci výkon zvukových aparatúr na koncertoch vrátane monitorov?
Mne sa možno tá hlasitosť ani nezdá taká narastajúca, samozrejme to závisí od druhu hudby, ktorá sa hrá. Ja sa pohybujem v žánri, kde hlasitosť hudby nie je dominantná. Na jazzových koncertoch to s hlasitosťou hudby v hľadisku nie je také strašné, dá sa to vydržať. Horšie je to s monitormi, kde si v poslednom čase kolegovia želajú počuť také veci, ktoré ja celkom nechápem. Konkrétne: bicie a basu do odposluchu. Keď je na pódiu tak hlučno, že bubeník nepočuje sám seba, tak to je zlé! Chyba je niekde inde a riešením nie je dať mu bicie do odposluchu. Tak isto basista. Pokiaľ má za sebou nejaké kombo, tak zvuk z toho komba by mu mal na pódiu úplne stačiť. Iné je samozrejme to, že tieto nástroje potrebujú počuť aj ostatní muzikanti. Ideálne by bolo, keby sa dalo hrať tak, že by sa všetci muzikanti počuli naživo alebo boli v monitoroch len trošku. Problémom pri nastavovaní monitorov je to, keď tam každý chce počuť nahlas hlavne seba. Pre dobré nastavenie monitorov je potrebná vzájomná tolerancia. Je potrebné myslieť aj na druhých, nie len na seba. S hlasno hrajúcimi odposluchmi majú problém aj zvukári v sále, lebo keď odposluchy hrajú na pódiu príliš hlasno, tak urobiť dobrý separátny zvuk v sále je skoro nemožné.
V mladosti si spieval aj s big bandom Gustava Broma. Čo sa odvtedy zmenilo?
Radikálne sa zmenili všetky zvukové podmienky. Ja si už ani neviem predstaviť, ako sme to vlastne hrali pred tými 40 rokmi, ako sme vlastne mohli existovať. V 63 roku mala celá naša kapela dva 10watové zosilňovače v dvoch bedničkách s reproduktormi - nič iné!
Ako to bolo a je s technikou na bratislavských jazzových dňoch?
Do roku 1989 boli hlavnými dodávateľmi aparatúry a hudobných nástrojov len televízia a rozhlas. Nikto iný veľkú aparatúru nemal. Teraz už zvukový systém vďaka súkromným podnikateľom funguje celkom dobre, je svetový a je kompatibilný. Vieme vyhovieť požiadavkám všetkých účinkujúcich na ozvučenie sály aj na monitory. Problémy sú trošku s nástrojmi. Minulý rok sme zháňali hammond až z Viedne a dobrý vibrafón by sme asi zohnať ani nedokázali.
Myslíš si, že je potrebné obmedziť maximálnu hladinu zvuku na koncertoch zákonom, alebo by bolo lepšie nechať to na zvukároch a kapelách?
To je ťažká dilema. Ja som zažil v stolových zariadeniach na západe éru, keď sme mali pred sebou merač hlasitosti zvuku, bola to taká svietiaca tuba. Podľa sily nášho hrania stúpalo svetlo zo zelenej farby cez oranžovú až do červenej a keď bolo svetlo v červenej nepretržite asi 30 sekúnd, tak sa vypla elektrina pre celú kapelu. Keď sme pri hraní zbadali, že sme už pár sekúnd v červenej, hneď sme všetci radšej rýchlo stíšili. Nebolo to nič príjemné. Tá hudba bola viac o tom, že sme sa stále pozerali, aké svetlo svieti, ako o tom, že by sme hrali. Rôzne obmedzenia, merania a zákazy nie sú z tohoto pohľadu veľmi populárne - to ale neznamená, že som zástancom nejakého bezuzdného a bezhraničného zosilňovania. Ja som rád, keď je všetko v primeraných medziach a radšej trošku tichšie, ako zbytočne nahlas.
Zákonodarcovia však asi myslia hlavne na problémy s koncertmi v obývaných častiach miest.
Na celú vec sú samozrejme dva pohľady. Jeden pohľad majú muzikanti a organizátori a druhý pohľad majú ľudia, ktorí v okolí bývajú. Na obidvoch stranách to chce tolerantných ľudí. Zvukár za pultom a muzikanti na pódiu si musia uvedomiť, že hrajú v meste a že tam bývajú ľudia, ale na druhej strane si musia uvedomiť aj občania, ktorí bývajú a aj chcú bývať v samotnom srdci mesta - a to už je jedno, či je to Bratislava, alebo iné mesto - že tam občas budú rôzne akcie, že tam bude občas hlučno, že tam nebude stále ticho ako v horskom parku. Každý teda musí trošku z toho svojho ustúpiť. Pokiaľ sa však na všetko určí jeden zákon, ktorý skoro ani nebude možné dodržať, tak všetci budú hľadať cestičky, ako tento zákon obísť.
Čo si myslíš o "in-ear" monitoroch? Mohli by ich úspešne používať aj jazzmani, ktorí sa chcú a potrebujú navzájom dobre počuť?
Myslím si, že by to išlo, všetci si to chvália, ktorí to používajú. Videl som koncert George Benssona. Tam mala "in- ear" monitory celá kapela - okrem neho. On mal pred sebou dva klasické monitorové boxy. Ja som to ešte neskúšal, ale rád by som si to tiež niekedy skúsil. Snažím sa byť nenáročný, čo sa týka monitorov, snažím sa, aby som nebol v odposluchu hlasný. Moja tolerancia k ostatným kolegom je v tomto dosť silná, ale keď sa podarí, že mám dobrý odposluch, tak potom je ten koncert pre mňa trošku pohodovejší.
Si poslancom mestskej časti Staré Mesto. Rieši magistrát nejako problémy s nadmerným hlukom z hudobnej produkcie?
Mám s tým skúsenosti z prevádzkovania rôznych klubov. Viem, že to je veľmi nepríjemné. Obyvatelia majú jednoducho vždy "navrch". Keď sa sťažujú, tak prevádzkovateľovi klubu neostáva iné, len ich vypočuť a klub zavrieť. Zákon a zákonodarcovia sú skoro vždy na strane obyvateľov. Keď obyvatelia tvrdia, že ich hudba ruší, tak nepomôže, ani keď ju stíšite - ich to bude rušiť aj tak stále ďalej. Tu by to mohlo rozhodnúť nejaké objektívne meranie, aby sa odstránili "nervákové uzly". Potom by bolo možné obmedziť čas prevádzky, alebo ju zrušiť, alebo odsťahovať ľudí, ktorí sa sťažujú neprávom. Ako nový poslanec som sa zatiaľ ku žiadnej takejto kauze nedostal, ale keďže viem, že zákon je v tejto veci v podstate proti usporiadateľom a proti muzikantom, tak ja som vymyslel a otvoril hudobný klub pod zemou, na mieste, kde široko ďaleko nikto nebýva a ani bývať nebude, takže tu sa dá hrať bez problémov.
Mal by sa sluch muzikantov a zvukárov kontrolovať?
Sluch je každého osobná vec. Jeden má dobrý sluch, iný má horší sluch. Hral som s kolegom, ktorý na jedno ucho nepočul vôbec, ale vždy mal dobre naladenú gitaru a aj vo vokáloch vždy ladil celkom presne. Ľudia, ktorí sú zamestnaní v hlučných prevádzkach, si musia povinne kontrolovať sluch na základe zákona. Muzikanti a zvukári, ktorí sú na "voľnej nohe", by si mali kontrolovať a chrániť sluch z vlastnej iniciatívy, aby si udržiavali dobrú telesnú kondíciu.
Chrániš si sluch nejako cieľavedome?
U mňa je to tak, ako život beží. Principiálne sa snažím, aby tá naša hudba na koncertoch bola tichá, aby sme nehrali "hlučno". Nemám rád hlučno ani kvôli sebe samému, ale ani kvôli divákom, najmä keď hráme na miestach, kde sa ľudia aj rozprávajú. Keď vidím z javiska, ako tí ľudia na seba kričia, lebo si nerozumejú, tak ma to veľmi trápi. Keď sa chcú rozprávať, tak nech sa rozprávajú a ja budem radšej hrať tichšie. Hudba v mojom ponímaní je pekná vtedy, keď je tichá, a forte by malo byť len takou tou jahodou na šľahačke.

MUDr. Marta Bučková, otolaryngológ
Môžete porovnať rozsah poškodenia sluchu vašich pacientov včera a dnes?
V minulosti bolo oveľa menej porúch sluchu ako dnes a poruchy sluchu sa posúvajú do stále nižších vekových kategórií. Niekedy začínali mať vážnejšie problémy ľudia vo veku nad 60 rokov, dnes sa táto hranica posunula do oblasti 30-40 rokov. V poslednej dobe k nám chodia vďaka zábavnej pyrotechnike už aj malé deti. Od výbuchov "pirátov" majú zaľahnuté v ušiach, píska im v ušiach a trvá dosť dlho, kým to prestane. U dospievajúcej mládeže pribúdajú prípady poškodenia sluchu na diskotékach. Najčastejšie dochádza k "aku-traume". Táto porucha vzniká pri náhlom hlučnom podnete. Vo vnútornom uchu pri tom dochádza k takým náhlym zmenám, že to často končí až nekrózou. Pacient zrazu (nečakane) pocíti v uchu bolesť, prestane počuť a začne mu hučať v hlave. V mnohých prípadoch však pacienti prichádzajú do ordinácie dosť neskoro. Aj keď im niekedy po diskotéke píska v ušiach, nevenujú tomu dostatočnú pozornosť. Prídu k nám možno až o rok, keď je už ich stav výrazne horší a my až spätne zistíme, kde to vlastne začalo.
Aké sú možnosti liečby?
Keď sa začne s liečbou poškodeného sluchu hneď po akustickom úraze, tak nádej na úpravu sluchu je oveľa väčšia, ako keď sa liečba odkladá. Často sa stáva, že pacient (namiesto toho, aby sa včas začal liečiť) sa opakovane dostáva do nadmerne hlučného prostredia, jeho sluch sa stále viac zhoršuje, až nakoniec dôjde k jeho trvalému poškodeniu. Do úvahy už potom prichádza len fixačná liečba. Pacient sa vôbec nesmie zdržiavať v hlučnom prostredí, jeho sluch sa pravidelne kontroluje audiometrickým meraním a podľa výsledkov merania sa určí potrebná terapia. Trvá to aj niekoľko rokov, pričom treba liečbu asi tak raz za dva roky zopakovať. Sluch sa dá týmto spôsobom udržať na takej úrovni, že pacient nemá problémy s dorozumievaním.
Čo je najčastejšou príčinou poškodenia sluchu okrem "aku-traumy"?
Pri každej expozícii hlukom dochádza k sluchovej únave, preto si sluch musí dostatočne oddýchnuť, musí sa zregenerovať. Pokiaľ je prestávka pred ďalšou expozíciou hlukom príliš krátka, nedôjde k úplnej regenerácii sluchu, ale naopak k jeho ďalšiemu preťaženiu. Takto najčastejšie dochádza k postupnému trvalému poškodeniu sluchu.
Aké sú prvé príznaky poškodenia sluchu?
Prvým príznakom je, keď pacient zistí, že síce počuje, čo niekto hovorí, ale dobre mu nerozumie - niektoré slová mu unikajú. Ďalším príznakom je, keď pacient počuje akýkoľvek trvalý zvuk, napríklad večer, keď je všade ticho. Môže to byť napríklad šumenie, pískanie, zvonenie, hučanie - odborne sa to volá "tinitus". V takýchto prípadoch je nutné čím skôr vyhľadať odborného lekára. Poškodený sluch sa však už úplne vyliečiť nikdy nedá. Určitý čas môže mať pacient pokoj, ale pri opakovanej expozícii hlukom sa mu jeho porucha znovu vráti späť. Tu je nutné spomenúť, že v dnešnej dobe trpí "tinitom" až 30 % populácie. Príčinou však nemusí byť vždy len porucha sluchu. Môže to byť vysoký krvný tlak, poruchy cievneho systému, poruchy krčnej chrbtice alebo aj rôzne kombinácie týchto porúch. Preto musí byť pacient vyšetrený komplexne.
Čo si myslíte o používaní walkmanov a diskmanov?
Niekoľkohodinové počúvanie týchto zariadení je z hľadiska sluchu to isté, ako dlhodobý pobyt na hlučnej diskotéke. Hudbu je samozrejme možné počúvať aj týmto spôsobom. Problém je len v tom, že väčšina poslucháčov nedokáže mať nastavenú pri tom hlasitosť na primeranej úrovni.
Sú výsledky kontroly sluchu u nás nejako systematicky spracovávané?
Neviem o tom. Zamestnanci pracujúci v hlučných prevádzkach sú povinní zo zákona absolvovať prehliadku u odborného lekára a absolvovať audiometrické meranie. To sa spraví a tým to aj končí - zákon je dodržaný. U iných osôb, napríklad hudobníkov sa žiadne systematické prehliadky ani merania nerobia a oni sami nás o vyšetrenie sluchu požiadajú väčšinou až vtedy, keď majú vážne problémy. V zahraničí však boli urobené podrobné, dlhodobé výskumy a pozorovania veľkého počtu osôb, ktoré boli zaťažené hlukom a to veľmi rôznymi spôsobmi. Výsledky týchto testov máme aj my k dispozícii.
Čo je to vlastne audiogram?
Je to graf, ktorý znázorňuje výsledky audiometrických meraní. Merania sa môžu robiť v rozsahu 60-12 000 Hz, ale väčšinou sa robia v pásme hovorovej reči 500-4000 Hz. Pacient sedí pri meraní vo zvukotesnej komore. Meria sa buď vzdušné vedenie zvuku (pacient dostane na uši slúchadlá), alebo kostné vedenie zvuku (pacient má za uchom upevnený kostný vibrátor). Merania sa začínajú s lepšie počujúcim uchom, alebo (keď sú uši rovnocenné) s pravým uchom. Keď sa vyšetruje pravé ucho, tak ľavé ucho je "ohlučované" rovnomerným šumom, aby bolo úplne vyradené a neskresľovalo výsledky meraní napríklad presluchom. Začína sa väčšinou kmitočtom 1 kHz, aby si pacient na spôsob merania zvykol. Nízke kmitočty by na začiatku testov mohol považovať za hluk okolia. Pacient nevie vopred, aký kmitočet bude mať v slúchadlách. Do slúchadiel dostáva testovaný kmitočet na prahu počuteľnosti a hlasitosť signálu sa pomaly zvyšuje. V okamihu, keď pacient signál začuje, dá znamenie laborantke a tá zaznamená úroveň hlasitosti. Takto postupne premerajú (a to aj opakovane) všetky potrebné kmitočty na pravom aj ľavom uchu cez slúchadlá a potom aj pomocou kostného vibrátora. Súčasťou meraní sú aj testy na odhalenie pokusov o simuláciu. V grafe sú nakoniec zaznamenané 4 krivky (vzdušné a kostné vedenie pre každé ucho). Útlm na meraných kmitočtoch sa udáva v dB. To, či sú krivky v poriadku, alebo zobrazujú patologické zmeny, vie posúdiť hneď aj laborantka. Každému audiometrickému meraniu musí predchádzať kontrola ucha u odborného lekára, ktorý posúdi stav vonkajšieho a stredného ucha. Posúdi, či je voľný zvukovod, alebo či tam nie je zápal.
Ako si máme správne čistiť uši!
Uši si musíme najprv dobre umyť a potom vytrieť čistým prstom, ako najďalej dočiahneme. Rozhodne nie je správne používať rôzne paličky s namotanou vatou. Týmto spôsobom si totiž môžeme do vonkajšieho zvukovodu veľmi ľahko natlačiť ušný maz a z toho potom môžu vzniknúť rôzne problémy. Do vnútra ucha zásadne nesmieme pchať žiadne predmety!
Čo si myslíte o používaní "in-ear" monitorov?
Neexistuje žiadny taký chránič sluchu, ktorý by náš sluchový orgán chránil absolútne. Aj používateľ "in-ear" monitorov (rovnako ako poslucháči walkmanov a diskmanov) musí dávať veľký pozor na nastavenie ich hlasitosti. Ak si ich totiž nastaví tak, že hrajú príliš nahlas, efekt ochrany sluchu sa stratí a on si môže ničiť sluch viac a ako predtým, keď používal monitory klasické.
Aké sú základné zásady ochrany sluchu?
Všetci ľudia, ktorých sluch môže byť ohrozený "aku-traumou", by si mali chrániť sluch veľmi dôsledne vložkami do ucha (tlmenie 30 dB) alebo tlmiacimi "slúchadlami". Patria sem napr. poľovníci, vojaci pri streľbách, pyrotechnici v kameňolomoch a pod. Ani prostredie so sústavným nadmerným hlukom netreba nikdy podceňovať. Robotníci pracujúci v takomto prostredí musia používať ochranné pomôcky povinne, ostatní (napríklad motorkári, automobiloví závodníci a pod.) by ich mali používať dobrovoľne. Pri všetkých hudobných produkciách by sa mala dodržiavať primeraná hladina zvuku. Podľa mňa je už aj hladina zvuku 90 dB za štyri-päť hodín veľkou záťažou pre sluch. Platí to rovnako pre muzikantov, DJov, ako aj pre ich poslucháčov. Už po hodine pobytu na diskotéke potrebuje sluch niekoľko hodín na svoju regeneráciu. Po dlhšom pobyte na diskotéke (viac hodín) by mal každý dopriať svojmu sluchu skutočný odpočinok. Nemal by počúvať žiadny walkman ani žiadnu inú hudbu, mal by sa pohybovať v tichom prostredí a ďalší deň si diskotéku radšej odpustiť. Keď niekto vyjde z hlučného baru von na ulicu, jeho sluch nemá možnosť oddýchnuť si tak, ako to bolo v minulosti, lebo dnes je všeobecne vyššia hladina hluku všade okolo nás.
Také zlé sluchové krivky (audiogramy), aké sú dnes u strednej vekovej generácie úplne bežné, by som v minulosti vo svojej kartotéke asi vôbec nenašla. Po dosiahnutí 50 rokov by si mal dať každý občan skontrolovať preventívne svoj sluch odborným lekárom vrátane audiometrických meraní.

Ing. Pavel Prockl, zvukár
Ako sa menil výkon tvojej zvukovej aparatúry za posledné roky?
Výkon samozrejme stále rastie. Keď som v sedemdesiatych rokoch ako zvukár začínal, tak sme používali výkony od 5 do nejakých 60 wattov a dnes sú to už kilowatty. Okrem toho sa používajú reproboxy s oveľa vyššou účinnosťou a "hrá" sa v oveľa širšom frekvenčnom pásme. Dnes mám aparatúru s výkonom 30 kW a tento výkon sa na koncertoch aj využíva. Treba tu však zohľadniť aj hľadisko kvality. Keď sa ten výkon využíva rozumne, tak možný dynamický rozsah je väčší, ale neznamená to, že musíme hrať o toľko hlasnejšie (oproti minulosti) o koľko máme vyšší výkon.
Ako je to s monitormi?
Kedysi hrávali kapely úplne bez monitorov - vôbec nevedeli, čo to je. Ešte nedávno sme používali aj v amfiteátroch monitory, ktoré mali 100 W a postačovalo to. Teraz má môj monitorový systém 6 kW a tiež ide veľakrát skoro na doraz.
Kto má rád "silno" nastavené monitory?
Podľa mojich skúseností si silnejšie nastavenie monitorov vyžadujú hlavne laici. Skúsený muzikant si skôr namieša príjemný zvuk, ktorý ho neohlušuje a je dobre čitateľný. Najhlasnejšie si monitory nastavujú rôzne, možno niekedy slávne, ale dnes už končiace treťotriedne zahraničné kapely, ktoré u nás hrajú hlavne preto, lebo sú lacné. Ich požiadavky na monitory bývajú enormné.
Používajú sa u nás už bežne aj "in-ear" monitory?
Ja osobne ich nepoužívam, lebo ich nikto odo mňa nežiadal. Viem však o tom, že aj u nás sa už používajú. Skúsenosti sú rôzne, je to vec individuálna. Myslím si, že je veľmi dôležité, aby si tam ten interpret nenamiešal príliš vysokú hladinu zvuku, aj keď ho k tomu túžba všetko dobre počuť, zvádza.
Aká hladina zvuku sa dnes bežne dosahuje na koncertoch?
Táto otázka zaujíma aj mňa, preto občas kontrolujem zvukomerom (Neutric) hladiny zvuku na rôznych miestach hľadiska aj javiska. Keď je hladina zvuku pri mixážnom pulte okolo 100 dB(A), tak je to už dosť hlasný koncert. Nedávno som robil nemeckú metalovú skupinu a tam sa na pódium skoro nedalo vojsť. Bola tam hladina zvuku vyše 120 dB(A).
Myslíš si, že muzikanti budú ochotní akceptovať obmedzenie hladín zvuku na pódiu aj v hľadisku nejakým zákonom?
Dúfam, že áno, že ľudstvo zmúdrie. Nemyslím si, že stupňovanie hladín zvuku môže ísť do nekonečna, niekde to bude musieť končiť. Bol som napríklad na koncerte Stinga a tam bola hladina zvuku veľmi príjemná. Bolo to dosť nahlas - ale ešte stále v príjemnej rovine. Dôležité je, aby bol namiešaný zvuk v prvom rade kvalitný, čistý a prehľadný. Tým sa dosiahne jeho dobrá čitateľnosť, nie nadmernou hlasitosťou.
Je možné pri koncertoch v obývaných častiach mesta dodržať hladinu zvuku pre vonkajšie chránené prostredie podľa zákona (SR), tj. LAeq = 50 dB(A) za 16 hodín?
Toto podľa mňa nie je vôbec možné. Predstavme si bežnú situáciu v meste: ľudia chodia po chodníkoch, rozprávajú sa, je počuť zvuky z rôznych prevádzok a reštaurácií, fúka vietor atď. Podľa mňa už táto hladina hluku určite a stále prevyšuje spomínaných 50 dB(A). Táto hodnota je absolútne nezmyselná.
Ako sa hrá v Bratislave house?
To je extrémna záležitosť za hranicou zdravia. Absolvoval som niekoľko "houseových" diskoték a tam žiadny výkon nie je dostatočný. Ľudia, ktorí tieto akcie prevádzkujú, si myslia, že ich publikum si to tak želá, ale to je mylný názor. Neraz som videl, ako sa niektorí návštevníci týchto akcií až krčia od nadmernej hlasitosti. Podľa mňa si to väčšina z nich až tak nahlas neželá.
Je podľa teba potrebné definovať zákonom nejaké maximálne hladiny zvuku? Ako by ich mohli zvukári kontrolovať, keď určite nebudú mať kalibrované zvukomery ako hygienici?
Myslím si, že určite treba zaviesť nejaké limity. Ale mali by byť rozumné a hlavne reálne. Je nezmyselné stanovovať limity, ktoré nie je možné dodržať a ktoré nie je možné ani ľahko kontrolovať s cenovo dostupnými zvukomermi. Aj zvukár musí mať možnosť skontrolovať, či prekračuje, alebo neprekračuje povolenú hladinu zvuku. Tu podľa mňa nejde o nejaký 1 alebo 3 dB, o ktoré možno krátkodobo prekročí povolenú hladinu, ale o to, aby sa dlhodobo neprekračovali povolené hladiny o oveľa viac decibelov! Určenie ekvivalentnej hladiny hluku na koncerty 100 dB(A) za 4 hodiny nepovažujem za optimálne. V programe môže byť mnoho prestávok na prestavby aparatúr, kde je relatívne ticho a potom sa v tomto "priemere" nezachytia možno nie dlhé, ale maximálne hladiny zvuku, ktoré už idú na úkor sluchu alebo zdravia.
Môže si zvukár, ktorý je stále v hľadisku, chrániť svoj sluch nejakými pomôckami?
Myslím si, že muzikant na pódiu je často ďaleko viac vystavený silnému zvuku ako zvukár. Podľa mňa si však zvukár nemôže chrániť sluch žiadnou ochrannou pomôckou. Všetko by počul inak, ako návštevníci koncertu, a to by nebolo dobré, lebo zvuk robí pre nich a oni počúvajú len ušami. Mne napríklad aj pri hlasnom koncerte vadí, keď sa ľudia, sediaci tesne za mnou, nahlas rozprávajú. Ja totiž nepočúvam to, čo je hlasné, ja musím počúvať to, čo je pod tým, to znamená prípadné nabiehajúce spätné väzby, alikvotné zložky toho zvuku. Musím počúvať to, čo je v tom zvuku potichu, preto mi vadí, keď sa ľudia okolo mňa rozprávajú. Akékoľvek ochranné prostriedky sú aj z tohoto hľadiska nepoužiteľné a ako zvukára by ma zlikvidovali.

dB(A)hudobný zdroj zvuku
0prah počuteľnosti

  • 20 hladina zvuku v tichom nahrávacom štúdiu
  • 40 hladina zvuku v priemernom mestskom byte
  • 50 šepkanie zo vzdialenosti 10 cm, tichá konverzácia zo vzdialenosti 1 m
  • 60 akustická gitara zo vzdialenosti 10 cm pri vybrnkávaní prstami
  • 70 klavír, ktorý hrá "pianisimmo" zo vzdialenosti 1 m
  • 80 akustická gitara, hranie akordov trsátkom (plektrum) zo vzdialenosti 40 cm
  • 90 saxofón alebo trombón, ktorý hrá "piano" zo vzdialenosti 40 cm
  • 100 hlasné vokály zo vzdialenosti 15 cm
  • 110 kravský zvonec zo vzdialenosti 10 cm
  • 120 congas zo vzdialenosti 2 cm
  • 130 tom-tom zo vzdialenosti 3 cm, 60wattové gitarové kombo zo vzdialenosti 30 cm
  • 140 vo vnútri "kopáku" 3 cm pred prednou blanou, hlasné vokály merané pred ústami


dBzdroj hlukuvplyv hluku na zdravie


  • 0 najslabší zvuk, ktorý počujemeprah počuteľnosti [20 mPa]
  • 10 normálne dýchanie, zriedka počuteľné
  • 20 šum lístia, hlboké ticho
  • 30 šepkanie, zvuk v tichej knižnici, veľké tichozdravý spánok
  • 40 bežný hluk v domácnosti, ticho
  • 50 tichá kancelária max. hluk pri duševnej práci
  • 60 normálny rozhovor, šijací stroj 35-65 dB:oblasť psycholog. pôsobenia
  • 70 hromadná doprava dlhší pobyt zdraviu škodlivý
  • 80 priemerná továreň, hluk v trolejbuse pri dlhšom pobyte: únava, nevoľnosť
  • 90 kosačka na trávu, nákladné auto, silný hlukohrozenie sluchu- max. 8 hod. denne
  • 100 vlak, reťazová píla 2m, pneumatická vrtačka- max. 2 hod. denne
  • 110 údery kladivom na nákovu, klaksón auta
  • 120 hluk na stavbe, diskotéka, extrémne silný hlukprah bolesti- max. 15 min. denne
  • 130 rockový koncert, lietadlo poškodenie vnútorného ucha
  • 140 strelné zbrane, pyrotechnika, štart tryskového vznik akustickej traumy, bolesť, je možná
    lietadla [140 dB], raketový motor [180 dB]aj okamžitá strata sluchu


Tri najvýznamnejšie faktory pôsobenia hluku na sluch človeka


  • intenzita a frekvencia hluku - citlivosť ľudského ucha je na rôznych kmitočtoch rôzna (najvyššia je v oblasti od 2 do 5 kHz)
  • rozloženie hluku v čase - ustálený hluk je vyrovnaný a s postupujúcim časom sa nemení. Premenný hluk sa s postupom času mení a to prerušovane, nepravidelne alebo impulzne
  • psychický vzťah človeka k hluku - fanúšik Formule 1 vníma rev automobilových motorovúplne inak, ako človek, ktorý miluje výlučne komornú hudbu.


Psáno pro: časopis Muzikus 2003/04

Online verze stránky: http://www.muzikus.cz/pro-muzikanty-clanky/Rizikovy-faktor-hluk-tema-mesice~14~kveten~2003/

Komentáře

celkový počet: 3

tom  Opet vyborny clanek
geroj  nema chybu :aj ako referat
jarik  skvele

     
 
 
&;

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam, poskytování funkcí sociálních médií a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte.