muzikus.cz na

facebook twitter
přihlášení uživatele
přihlásit trvale na tomto počítači
vyhledávaní

ostatní nástrojePrávo na efekty nemajú iba gitaristi - použití škatuliek na netradičné nástroje

7.1.2008 | Autor: Marian Jaslovský | sekce: pro muzikanty - články

Právo na efekty nemajú iba gitaristi - použití škatuliek na netradičné nástroje

Právo na efekty nemajú iba gitaristi - použití škatuliek na netradičné nástroje

Hráte na saxofóne, trúbke alebo hoci akordeóne a závidíte kolegom gitaristom, ako si blažene plávajú v krásnych zvukoch, ktoré im generujú efekty, multiefekty a procesory? Chceli by ste mať tiež za chrbtom zázračný blikajúci rack? Nie je nič jednoduchšie - začnite tiež experimentovať so zvukmi.

Budeme hovoriť o menej obvyklom využití efektov - pre dychové nástroje, ale aj akékoľvek iné, okrem obvyklej gitary či basy a bicích. Som saxofonista a flautista, ale nevidím dôvod, prečo by moje skúsenosti nemali byť prenosné hoci pre spomínaný akordeón, ale aj klarinet či banjo. Všetko je aj tak záležitosťou experimentovania, ktoré je vždy veľmi príjemné a objavné.
Saxofón nie je gitara, a tak môžu zaujímavo znieť aj lacné efekty, nad ktorými by gitarista zaplakal. A naopak, osvedčené a drahé gitarové škatuľky nám môžu priniesť sklamanie. Gitara má totiž oproti dychom užšie frekvenčné spektrum a niektoré špecifické efekty sú tomu prispôsobené. Takže neostáva nič iné, len skúšať.

Kým začneme upravovať
Ale ešte kým vôbec začneme s úpravou, mám jedno odporúčanie. Zadovážte si mikrofón, ktorý sa pripevní k nástroju. Pri používaní efektu totiž hrozí, že ak sa od mikrofónu vzdialime, zvuk sa zmení, takže fixovaná vzdialenosť je výhodná. Okrem toho, ak máme efektov viac, chceme k nim chodiť, meniť zvuk v reálnom čase a nemôžeme byť viazaní na jedno miesto v priestore. Mám dobré skúsenosti s kondenzátorovým mikrofónom, ktorý má zabudovaný predzosilňovač. Keď máte dva alebo viac nástrojov, bude asi najlepšie, keď vytvoríte jeden efektový reťazec, v ktorom budete mať všetky škatuľky, takže budete potrebovať aj nejaký mix. Ten sa hodí aj v prípade, že máte kondenzátorové mikrofóny - kvôli fantómovému napájaniu. Nezaškodí mať aj kompresor kvôli hutnosti zvuku, na vystúpení jej nikdy nie je dosť.

Wah-wah
Je historicky asi najstarší efekt, používaný s dychovými nástrojmi, ale aj s klávesami. Niekedy na rozhraní 60. a 70. rokov začal používať kvákadlo Miles Davis a po ňom mnohí iní (bratia Breckerovci ho v kapele Brecker Brothers používali obaja, na trúbku aj saxofón). S flautou je škála užšia, ale znie to tiež zaujímavo (pozri etudu Flaupark na priloženom CD). Klasické gitarové Dunlop Cry Baby je dobrá investícia. Môžete vyskúšať aj kvákadlo basgitarové, hlavne na tenorsaxofón - je prispôsobené nižším frekvenciám. Ideálny je nejaký hi-tech kúsok s fotobunkou, kde sa dá nastaviť range. Ale to je zasa príliš drahé a treba túto investíciu zvážiť, ak wah-wah budete používať príliš často, zunuje sa skôr ako v prípade gitary. Ak si kúpite gitarový multiefekt s pedálom, skúste si jeden zvuk nastaviť aj ako čistý wah alebo autowah. A ešte jedna vec - niekedy sa vám bude napriek všetkému zdať, že vo výstupe z kvákadla je málo basov. Wah-wah sa preto dobre znáša s harmonizérom alebo oktáverom, ktorým pridáte spodnú oktávu alebo nejaké nižšie intervaly.
Kvákadlo je efektné na funkové sóla a staccatové vyhrávky (s použitím harmonizéra na zaujímavé sekciové party). Veľa lyriky si s ním neužijete. Na lyrické časti si určite kúpte delay.

Delay
Vkusne použitý delay sa skvele hodí na trúbku, či flautu. Na saxofón ho používam veľmi opatrne, krásne to znie v premýšľavých, éterických pasážach, ale výrazne mení poetiku nástroja, tak treba strážiť, aby sme sa z tej lyriky nepriotrávili. Podľa mňa sú fantastické gitarové klasiky Boss DD-3 a DD-5. Tu sa dá plynule meniť dĺžka delaya a tým aj výška tónu, takže ak fúkneme tón s gombíkom doľava a postupne točíme doprava, zvuk sa rozmazáva a je čoraz hlbší až do úplných basov, čo je zaujímavý glissandový efekt (pozri zvukovú ukážku, v ktorej okrem delaya figuruje aj harmonizér a wah-wah pedál). Pri pohybe gombíkom sem a tam vzniká čosi ako scratch. Na niektorých delayoch sa dozvuk nedá regulovať plynulo, nastavuje sa v číselnej podobe. To je zasa príjemné, keď hráme s elektronickým podkladom. Zadefinujeme si BPM a máme pokoj. Najlepšie je asi mať obe možnosti, ja mám napríklad v racku Lexicon Alex a pred sebou Boss DD-3. Samozrejme, ak máte peniaze a chuť na slávny zelený Line 6 DL4, neváhajte ani chvíľu. Vie všetko, aj nahrať sľučky, takže zastupuje funkciu "loopovacej mašiny".

Harmonizér
Na dychy (a zrejme aj na iné nástroje) je pekný už oktávový efekt, hlavne ak sa dá vypnúť základný tón a nechať len spodnú oktávu - z flauty sa zrazu stane altová flauta a z tenorsaxofónu barytónový saxofón. Treba len rátať s istým mikroskopickým oneskorením. Toto by mal zvládnuť hocaký gitarový multiefekt. S harmonizérom stúpne cena dychárov ešte viac, lebo zrazu môžu hrať ako celá viacčlenná sekcia, aj keď honorár asi ostane pôvodný. Harmonizér môže byť drahý, takže sa netreba unáhľovať. Radím pozerať inzeráty, ale aj medzi novými prístrojmi sú výnimky. Ak hľadáte nový prístroj, treba sa pozerať do sekcie vokálnych procesorov, harmonizéry sa často používajú práve na vokál a modernejšie majú aj inteligentné vedenie hlasov, takže ďalšie hlasy nemusia tvoriť paralelne, ale v rámci nejakej harmónie. Harmonizéry nepracujú iba s výškou, ale pridávajú k hlasom aj chorusy a podobne, čím dojem plnosti ešte narastie.

Overdrive
"Vyhulený" nástroj si nemusia užívať iba gitaristi. Boli by ste prekvapení, čo všetky tie fuzzy, overdrivy a distortiony porobia so zvukom flauty, saxofónu alebo čohokoľvek, hoci fúkacej klávesovej harmoniky. Netešte sa však, že vás s klarinetom zoberú do metalovej kapely. Pódiový zvuk bude totiž otázkou kompromisu, nástroj so skresleným zvukom má silnú tendenciu väzbiť, takže efekt rozžeraveného stacku marshallov nehrozí. Skôr nejaké zľahka skreslené combo, teda zvuk podobný skreslenej bluesovej harmonike - to ešte naživo uhráte.
Ale ak máte domáce štúdio, vybláznite sa so skreslenými zvukmi naplno a naozaj môžete zakonkurovať gitaristom (pozri etudu Flaupark). Veľkou výhodou je, že pri tejto zvukovej úprave neexistuje referencia, "ako to má byť v ideálnom prípade", takže všetky alternatívy sú minimálne zaujímavé.

Iné efekty
Ak sa chcete hrať s overdriveom, podľa mňa je najlepšia investícia kúpiť si nejaký gitarový multiprocesor (napríklad DigiTech so šľapkou je k dispozícii za veľmi dobrý peniaz), ktorý vám poskytne obrovské množstvo ďalších možností, takže jediné, čo nebudete mať, je čas preskúmať ich. Ale pri investícii okolo troch tisícok je už dobré skóre, keď si obľúbite zo tri zvuky (môžete si ho nastaviť aj ako čistý wah-wah, flanger, chorus a podobne).
No a potom treba už len kombinovať rôzne škatule. Mne sa napríklad podarilo z altového saxofónu urobiť zvuk, ktorý je úplne úžasný - kombináciou chorusu z voice processora, pedálového fázera vintage pedálu Korg Mr. Multi a bossáckeho delaya. Zaujímavé je použitie štandardného volume pedálu, ak si do reťazca "hodíte" veľmi dlhý delay, prípadne sľučku, môžete ju vyťahovať a zaťahovať (pozri etudu Flaupark).

Treba aparát?
Pokiaľ máte k dispozícii nejakú spoločnú kapelovú výbavu s mixpultom a koncovým aparátom, máte to vyriešené, ale praktickejšie je podľa mňa mať vlastný aparát. Samozrejme, v žiadnom prípade nie gitarový, basový a podobne. Combo musí byť širokospektrálne. Myslím, že ideálne riešenie je kúpiť si značkovú aktívnu odposluchovú bedňu. Je skladná v skúšobni, keď ju postavíte na bok, vyhrá aj malý klub a na veľkých koncertoch dáte zvukárovi len jednu linku a poslúži vám ako vlastný odposluch. Aspoň sa konečne budete poriadne počuť.

Coda
Ako som už písal, pri efektoch, používaných na netradičné nástroje neexistuje referencia, takže možnostiam sa medze nekladú. Jediným limitom pri reálnom používaní efektového reťazca je vkus. Každý zvuk je dobrý, len keď je použitý v kontexte celku. Ale to sa týka všetkých nástrojov.
A ešte jedna vec: Použitím efektov nezamaskujete nepekný tón a zlú intonáciu na nástroji môže efekt len zdôrazniť. Ak neladíte, vypnite škatule a cvičte dlhé tóny.
Nepoužívajte veľa zvukov. Joe Zawinul má niekoľko syntetizátorov, ale na koncerte z každého ťahá len jeden, maximálne dva tri zvuky. Pat Metheny má jeden svojský syntetizátorový zvuk, ktorý používa už desaťročia. Vytvorte si zo tri svoje soundy a príliš efektmi neunavujte. Keď som prišiel do rockovej kapely Appendix, spočiatku som rozložil všetko, čo som mal, ale pri prvých demo nahrávkach som nepoužil vôbec nič, zapáčila sa mi zvuková askéza. Postupne som si spravil minimalistickú efektovú zostavu, špeciálne šitú pre tento projekt (harmonizér, kde využívam dva zvuky, wah, delay). V inej formácii použijem zasa niečo iné, jediné čo nevyložím z kufra, je delay. Na flautu je pekný takmer vždy a všade, ak nie je veľmi dlhý.
A na záver len jedna poznámka: Veľa sa dá urobiť aj s notebookom, ak máte nainštalované VST efekty. Ja síce s virtuálnymi synťákmi robím (MIDI keyboard, dychový MIDI kontrolér), ale efekty používam len doma. Na pódiu mám radšej hardware. Operačný systém môže spadnúť, a komfort ovládania je nepomerne vyšší pri samostatných škatuľkách, už s multiefektmi je trochu problém, že je všetko na kope. Keď dupnete na kus kovu, určite viete, že vydrží do ďalšieho koncertu.

Psáno pro: časopis Muzikus 2007/07

Online verze stránky: http://www.muzikus.cz/pro-muzikanty-clanky/Pravo-na-efekty-nemaju-iba-gitaristi-pouziti-skatuliek-na-netradicne-nastroje~07~leden~2008/

Komentáře

celkový počet: 0

Buďte první...


 
 
 
&;

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam, poskytování funkcí sociálních médií a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte.