přihlášení uživatele
přihlásit trvale na tomto počítači
vyhledávaní

kytaraAndrej Šeban

12.4.2003 | Autor: Roman Chrastek | sekce: pro muzikanty - články

Andrej Šeban

Andrej Šeban

Andrej Šeban, ročník 1962, je po dvadsiatich ôsmich rokoch na hudobnej scéne slovenskou gitarovou legendou. Nahral desiatky CD ako autor aj ako štúdiový hráč. Je autorom veľkého množstva inštrumentálnych a spievaných skladieb a podieľal sa aj na tvorbe scénickej muziky.



Už ako 16ročný koncertoval spoločne s Jurom Burianom (gitara) a Janom Fabrickým (bicie). Dokázali pritiahnuť veľké množstvo fanúšikov a darilo sa im vypredávať klubové a koncertné sály. Je dlhoročným spolupracovníkom Richarda Mllera, Petera Lipu, ale aj iných slovenských interpretov. V posledných rokoch boli jeho spoluhráčmi výborní muzikanti Marcel Buntaj (bicie) a Oskár Rozsa (basgitara). Andrej je štýlovo všestranný a hrá rock, jazz i fussion. Je to gitarista, ktorý si doslova dáva záležať na každom tóne, nehrá zbytočne technicky, svoju hru má dôkladne premyslenú a to isté platí aj o gitarových efektoch a aparatúrach, ktoré používa. Napísať všetko, čo za svoju kariéru stihol, by zabralo veľa miesta, tak len jedno, je to muzikant každým cólom.

Andrej, ako si sa k muzike dostal?
Začal som ako sedemročný s hrou na klavír, trvalo to asi tri roky. Potom som si u príbuzného všimol gitary. Skúšal som si len tak brnkať a veľmi ma to zaujalo, a tak som dostal pod vianočný stromček prvú gitaru. Rok som poctivo chodil aj na hodiny klasiky, neskôr som ako osemnásťročný dostal Gibson Les Paul v prevedení gold a ten mám dodnes!
Tvoje hudobné vzdelanie?
Absolvoval som v roku 1985 na filozofickej fakulte Univerzity Komenského, obor hudobná veda. Od svojich osemnástich rokov som navštevoval súkromné hodiny u profesora Thurzu, tam som chodil desať rokov, až do jeho smrti. U pána Thurzu som študoval klavír, kompozíciu a teóriu. Spomínam na to s veľkou vďačnosťou, lebo skoro za všetko, čo viem, vďačím práve jemu.
Ktoré nástroje vlastníš a najviac používaš?
Okrem spomínaného gibsonu, rok výroby 1975, mám ešte čierny Gibson Les Paul Standard, rok výroby 1987. Ďalej vlastním Fender Stratocaster (Made in Mexiko) - je to gitara vyrobená pri príležitosti okrúhleho výročia firmy Fender. Táto gitara je poskladaná z originálnych dielov. Má páku, ale je bez zámkov, nerozlaďuje sa však. Veľmi obľúbený mám Epiphone Sheraton, túto gitaru používam veľmi často. Mám aj španielku Takamine New Yorker s kovovými strunami. Ďalej vlastním Fender Telecaster japonskej výroby s nylonovými strunami. Spomeniem ešte nástroj od firmy Godin, je to jedenásťstrunová gitara pripomínajúca arabský nástroj Oud. Mám buzuki a nedávno som si kúpil fujaru, kvôli jej zvuku a liečivým účinkom. S klávesov mám jednomanuálovú Vermonu a klavír.
Ty si známy bohatosťou gitarového zvuku, na aké efekty a aparatúru hráš?
Hrám na kombo Hughes & Kettner a trojkanálovom jednolampovom predzosilňovači Atax, mám k tomu ešte 120wattový koncový zosilňovač a reprobedne osadené reproduktormi Vintage Celestion. Všetko to hrá stereo. Mám dva gitarové syntetizátory Roland GR-09 a GR-33, Lexicon MPX 100. Z efektov používam množstvo nožných efektov, len pre zaujímavosť vyberiem Delay Line6, Overdrive Danelectro, rôzne octavery, flangery, chorusy, kvákadlo Soul Kiss..., mám toho plný kufor, a keď niečo potrebujem, tak si len vyberiem. Mne vlastne ani nevadí, že niektoré sú staršie modely, pre mňa je dôležité, že mi stále vyhovujú. Ja som schopný dlhý čas hrať na efekte, pokiaľ nemám úplnú istotu, že som objavil všetko, čo obsahuje. Niekedy to trvá aj roky.
Máš nesplnený sen, niečo z nástrojov, efektov a aparatúr?
Ani nie, ja som spokojný s tým, čo mám, stále mám pocit, že som to všetko dokonale nevyužil. Týka sa to všetkého, čo som vymenoval. Ale niekedy si predsa niečo dokúpim.
Upravuješ si svoje nástroje?
Nie, ja na ne hrám tak, ako ich kúpim. Verím konkrétnej firme, že sa snaží vyrábať nástroje v požadovanej kvalite, a tak neupravujem nič, ani snímače. Tak isto som verný aj strunám, roky používam sady hrúbky 9 a 10 D'Addario.
Čo by si poradil začínajúcim gitaristom?
To je ťažká otázka. Ale najdôležitejšie je, aby počúvali sami seba, to, čo hrajú, a je to jedno, či hrajú prstami alebo plektrom. Každý tón musí dobre znieť, lebo potom znejú všetky. Ja som si cvičenie rozdelil na dve časti, keď cvičím, tak naozaj cvičím, výraz techniku, dynamiku a tak ďalej. Keď hrám, tak naozaj hrám, nemalo by sa to spájať, lebo sa môže stať, že muzikant na pódiu nakoniec cvičí a to len preto, že to nepochopil. Je medzi tým veľký rozdiel a treba si na to dávať pozor. Dôraz kladiem aj na kultivované zahranie jedného tónu, lebo zosilňovač tón zosilní, ale nevytvorí.
Akých si mal obľúbených gitaristov, keď si začínal?
Bol to Ritchie Blackmoore s Deep Purple, veľmi sa mi páči John McLaughlin, neskôr Eddie Van Halen, Pat Metheny a iní. Z českých gitaristov som mal rád Michala Pavlíčka a Andonisa Civopolusa z kapely Věry Špinarovej, ale jedného dňa som zostal bez vzorov.
Kapely, v ktorých si hral, boli vždy úspešné, môžeš niektoré spomenúť?
Prvú kapelu, mali sme tak 15 rokov, sme založili s Jurkom Burianom a Jankom Fabrickým, dali sme jej názov Míting. Tam sme sa striedali s Jurajom aj ako basgitaristi. Potom to bol Demikát, napriek tomu, že to bola veľmi úspešná kapela, rozpadla sa. Ako to už býva, aj pre rôznosť názorov, kam má kapela smerovať, a aj pre iné skutočnosti. Významným obdobím pre mňa bola existencia kapely Free Faces.
Začal si v nedávnej minulosti preferovať pri nahrávaní takzvaný natural produkt, to znamená nahrávku bez dodatočných dohrávok a efektov, pokračuješ v tom?
V podstate áno, pre mňa je veľmi dôležité zachytiť atmosféru, nie vždy sa to podarí tak, ako si to človek predstavuje. Myslím si, že je dobré prísť do štúdia pripravený. Pokiaľ podklady nemajú atmosféru, play backy to nenapravia a efekty tiež nie.
Ktoré skladby z tých, čo si doteraz nahral, si najviac vážiš, prípadne považuješ za najlepšie?
V podstate si stojím za všetkým, čo som nahral. Lebo všetko, čo som urobil, malo v aktuálnej dobe vzniku svoj význam. Niečo bolo možno horšie, niečo zasa lepšie, ale ja už nad tým nerozmýšľam, som rád, že sa mi splnil môj veľký detský sen a to, že hrám, koncertujem, a tak sa do minulosti veľmi nevraciam. Ja vlastne v tejto dobe hudbu nepočúvam, skôr len výnimočne, to sa netýka mojej vlastnej hudby. Uvedomil som si, že aj ticho má svoj význam.
Opýtam sa ťa tak ako každého inštrumentalistu, čo povieš na zastúpenie inštrumentálnej muziky vo vysielaní komerčných rádií?
Hlavným zameraním komerčných rádií sú reklamy a tým samozrejme peniaze, je to už možno jedna k jednej medzi vysielaním hudby a na druhej strane medzi vysielaním reklamy a rôznych zábavných kvízov. V budúcnosti bude tento pomer pravdepodobne ešte horší, samozrejme v neprospech hudby. Je to až doslova psychické týranie obyvateľstva, keď sa poslucháč naozaj sústredí na to, čo počúva, vletí do éteru bláznivá reklama. Aký zážitok môže poslucháč z toho mať? To je však hlavná zbraň reklamy, milo nás prekvapiť, keď to najmenej čakáme! Možno sa časom vyprofilujú rádiá, ktorá budú viac naklonená inštrumentalistom a ich hudbe. Kedy to bude, však neviem, ale bolo by to určité riešenie!
Dlhší čas ťa nebolo počuť koncertovať? Pripravuješ v tomto smere niečo nové?
Ja veľmi rád koncertujem a chodím rád na koncerty iných. Mám radšej živé hranie, ako hudobnú konzervu, teda CD. Je to ako s jedlom, čerstvé je vždy chutnejšie ako konzerva, nie? Mám rád kontakt s ľuďmi a teraz mi to veľmi chýba, lebo som dlhší čas nekoncertoval. Dúfam, že sa to čoskoro zmení, niečo pripravujem s dvomi mladými hudobníkmi. Sú však predsa skoro o dvadsať rokov mladší ako ja a je to cítiť, potrebujú sa ešte vyblázniť a ja už začínam viac rozmýšľať. Akokoľvek by som chcel, tých dvadsať rokov sa nedá preklenúť.
Ako som už spomenul, ty si autor aj scénickej muziky, pripravuješ v tomto žánri niečo nové?
Pripravujem projekt, ktorý je pre mňa veľmi významný. Je to muzikál podľa románu klasika slovenskej literatúry Nádassy-Jégeho Adam Šangala. Pripravujem to spolu s Jožkom Bednárikom a Kamilom Peterajom pre Nitrianske divadlo. Muzikál je z prostredia slovenskej dediny, plný krásneho slovenského folklóru, veľmi sa na to teším.
Pozdravujem všetkých čitateľov Muzikusu!


Psáno pro: časopis Muzikus 2003/03

Online verze stránky: http://www.muzikus.cz/pro-muzikanty-clanky/Andrej-Seban~12~duben~2003/

Komentáře

celkový počet: 1

ján  reakcia

     
 
 
&;

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam, poskytování funkcí sociálních médií a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte.